Nedávno sa odhodlala na samostatný zoskok a verí, že nebol posledný. Má totiž pocit, že namiesto lopatiek krídla.
„Parašutizmu sa venovala moja mamina. Koncom päťdesiatych rokov patrila medzi zakladateľov tohto športu na Slovensku. Táto partička sa do dnešného dňa stále stretáva, sú to krásne vzťahy. Ja som medzi nimi vyrastala, teda tak som sa dostala ku krídlam,“ spomína Jana. Herečkina mama už, samozrejme, neskáče, chodí však dcéru povzbudzovať. „Chcela si v šesťdesiatke skočiť rekord, lebo na počet rokov skákali hromadný zoskok, ale doktor jej povedal, že už nemôže skočiť ani zo schodov. Bola smutná, ale na letisko chodí stále.“
Nebojí sa
To, kedy Jana zoskočila prvýkrát, si už presne nepamätá. „Mohlo to však byť pred deviatimi rokmi a bol to tandemový zoskok. Mama mi totiž zakázala skákať samej. Mali totiž medzi skokanmi aj úmrtia, tak sa o mňa bála,“ hovorí odvážna herečka. Hazardovať však nemohla aj preto, že vždy mala podpísanú zmluvu, podľa ktorej sa jej nesmelo nič stať, keďže veľa natáčala. Pred vôbec prvým zoskokom vraj strach nemala. „Točila som o parašutistoch film, bola som režisérom, producentom, scenáristom. Kameraman aj ja sme viseli z lietadla, mala som toho toľko na starosti, že som sa nemala kedy báť. Bolo to prekrásne a už vtedy som vedela, že sa mi plní veľký sen.“
