Mysleli si, že ich na ceste domov nemôže nič zastaviť. Opak bol však pravdou. Robo so svojou priateľkou zažili najhoršiu noc svojho života. Takto opísal sekundy pred nárazom Robo Pajunk (31), ktorý unikol spolu s priateľkou smrti len o vlások. „V autobuse boli väčšinou turisti zo Slovenska a menšia časť z Českej republiky. Väčšina cestujúcich v tom čase už spala, všade bolo ticho. Odrazu autobus prešiel z jednej strany na druhú a pristáli sme v tme. Bolo počuť výkriky a hrozné stonanie. Bolo to strašné precitnutie. Cestoval som s dievčaťom, ktorému sa, našťastie, nič nestalo,“ povedal Robo, ktorý má ešte teraz zimomriavky po celom tele, keď si na to spomenie.
V nemocnici skončilo aj dieťa
Záchranky odviezli do nemocnice takmer všetkých cestujúcich. „Bojujeme o život ženy zranenej pri nehode. Pacientka utrpela ťažké, život ohrozujúce poranenia hrudníka. Ostatní zranení vrátane 14-ročného dieťaťa majú pomliaždeniny, odreniny a otras mozgu,“ povedal riaditeľ centra tiesňového volania v Niši Miodrag Lazic. Prokurátor nariadil na mieste technickú kontrolu autobusu, ako aj pitvu tiel. Policajti hneď na mieste zistili, že vodič nemal v krvi alkohol.
Za Ľubomírom († 62) plačú všetci priatelia
Dovolenka v Grécku bola pre manželov Veselých vždy neopakovateľným zážitkom. Každoročne sa tam tešili, pretože na ostrove Korfu mali niekoľko kamarátov, ktorí sa im postarali o perfektný zážitok. Nikto nepredpokladal, že tento rok osud tak kruto zasiahne do ich rodinného šťastia. Stalo sa... Ľubomír († 62) haváriu autobusu neprežil a jeho manželka Mária utrpela vážne zranenia. Pre Nový Čas prehovorili Ľubovi priatelia. „Je nesmierne ťažké počúvať, že práve on bol v autobuse, ktorý sa vracal z dovolenky, a neprežil to. S manželkou si výborne rozumeli, dopĺňali sa,“ povedala so slzami v očiach Anka, ktorá manželov veľmi dobre poznala.
Ľubomír bol bývalý policajt a pracoval však aj ako dôchodca. Bol podnikateľom a svojim zamestnancom bude nesmierne chýbať. „Bol to skvelý zamestnávateľ, takí sa už nerodia. Vždy sa usmieval, nikdy nekričal a veľmi si nás vážil. Na dovolenky sa vždy tešil. Hovorieval nám: „Dievčence, pekne pracujte, idem na dovolenku,“ spomínajú s plačom jeho zamestnankyne.
