Vo štvrtok diskutovali o nich v Bratislave v rámci okrúhleho stola zástupcovia ministerstva, vysokých škôl a vedeckého prostredia. "Všetky tieto úlohy sú zamerané na zvyšovanie kvality poskytovania vysokoškolského vzdelávania a vedy," uviedol po skončení približne trojhodinového rokovania minister školstva Peter Plavčan. Medzi úlohami sa nachádza napríklad zmena systému akreditácie vysokých škôl, sprísnenie kritérií na hodnotenie v oblasti výskumnej činnosti vysokých škôl, takisto aj podpora grantových systémov. Novinkou má byť aj to, že vynikajúci vedci zo zahraničia budú môcť pôsobiť na funkčných miestach profesorov a docentov aj bez príslušných titulov. "Ak preukážu špičkovú kvalitu a publikačnú činnosť, môžu sa uchádzať o takéto miesta," spresnil Plavčan.
V hre je aj revízia študijných odborov na vysokých školách. Skončiť by tak mohli niektoré z nich. "Nechal by som to na odbornú komisiu, ale pri revízii študijných odborov vysokoškolského vzdelávania môže nastať aj táto skutočnosť," dodal šéf rezortu školstva. Pribudnúť by mali aj predpoklady na štúdium, ktoré budú musieť spĺňať budúci študenti. Dotýkať sa to má iba niektorých odborov. "Pokiaľ ide o počet fakúlt, počet študentov, hovorili sme aj o obmedzení prijímania na niektoré študijné odbory, ale konkretizácia, ako by to malo byť, ako to bude, nechám na odborné komisie," dodal Plavčan. Pripustil, že po zavedení týchto zmien bude ťažšie sa dostať na vysokú školu. Zástupcovia vysokých škôl napríklad v diskusii žiadali každoročné navyšovanie peňazí pre vysoké školy na úrovni 60 miliónov eur. Prekážalo im napríklad aj to, že chýba finančné krytie pre budúce reformy. "Zatiaľ nepoznáme východiská štátneho rozpočtu pre budúci rok, ale pokiaľ sa to primerane neodrazí v návrhu rozpočtu na budúci rok, tak celý proces reforiem a podpory kvality je ohrozený," upozornil predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
Rokovania ešte vo štvrtok pokračujú so zástupcami regionálneho školstva.
