Napísal o tom americký denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu. Dva výbuchy, ktoré 22. marca otriasli terminálom bruselského letiska Zaventem, a ďalšia explózia vo vagóne metra na stanici Maalbeek/Maelbeek v centre belgickej metropoly si vyžiadali 32 obetí na životoch a vyše 300 zranených. Zodpovednosť za útok prevzala džihádistická organizácia Islamský štát.
WSJ napísal, že následky teroristických útokov mohli byť oveľa tragickejšie, nebyť zhody okolností: dobrej práce polície niekoľko dní pred útokmi, chaosu vo vnútri teroristickej bunky a zmätočnému konaniu aktérov útokov. Zdroj uviedol, že jednému z páchateľov spadla taška s výbušninou z letiskového vozíka, čo stlmilo silu výbuchu. Ďalší páchateľ zasa nechal batožinu s výbušninou na letisku bez toho, aby ju aktivoval.
Belgické médiá však na svojich webových stránkach zverejnili svedectvá záchranárov, ktorí v stredu vypovedali pre parlamentnou komisiou zriadenou v súvislosti s atentátmi z 22. marca. Záchranári upozornili, že po atentátoch došlo k závažným výpadkom v komunikačnej sieti Astrid, ktorá je určená pre hasičov a záchranné služby, ako aj v mobilnej sieti Proximus.
Kým v prípade Astrid trval výpadok asi dve hodiny, druhá sieť mala problémy ešte dlhšie. Jediným spoľahlivým prostriedkom komunikácie bola sieť GSM, ktorú záchranári pri akciách nesmú používať. Do služby však vďaka neuposlúchnutiu tohto zákazu povolali ďalšie posily, iní hasiči sa spontánne rozhodli prísť pomôcť kolegom.
