Jeho nenapodobiteľný zamatový hlas, ktorý milovalo celé Slovensko, navždy stíchol 3. mája. Herecký velikán sa už nikdy nezjaví na javisku ako Rómeo, nikdy sa neprihovorí z rozhlasu ako rozprávkový hrdina, nikdy ho už nikto neobsadí do filmu. Talent Karola Machatu bol výnimočný a ocenili to všetci jeho divadelní partneri. Na pódiu si v utorok poobede zaspomínali na niektoré postavy, ktorým vtlačil nezmazateľnú pečať. Posledné slová na rozlúčku mu za rodinu venoval jeho vnuk Martin (39).
Martin Huba, Dušan Jamrich, Emil Horváth či divadelné partnerky Marína Kráľovičová, Zdena Grúberová alebo Emília Vášaryová. To sú len niektoré mená hercov, ktorí v utorok doobeda prišli odprevadiť potleskom do divadelného neba nenapodobiteľného Karola Machatu († 88). Okrem nich na pódiu, kde nebola rakva, nechýbala ani zástupcovia mladšej generácie hereckých kolegov z SND ako Diana Mórová, Robo Roth či Táňa Pauhofová, pre ktorú bol veľkým vzorom. Na poslednej ceste mu zneli tóny Mesačnej sonáty a svoje spomienky a posledné slová mu okrem nich venoval aj vnuk Martin. Poďakoval všetkým za slová útechy a pripomenul, že keď odíde veľký človek, ostane po ňom veľké dielo, ale i veľká prázdnota, veľká radosť a veľký žiaľ.
Veľa zostane navždy zapísané aj v jeho pamäti. „Raz dávno, bol som vtedy ešte chlapec, išli sme s dedom po Obchodnej okolo veľa náhliacich sa ľudí. Chvíľu mlčal a potom mi vraví: ‚Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde.‘ Neveľmi som mu vtedy rozumel, no táto jeho veta sa mi odvtedy v určitých životných okamihoch vracala, až som ho v posledných mesiacoch lepšie pochopil. Naozaj sme odsúdení na straty bez nálezov vrátane tej najväčšej,“ povedal so smútkom v hlase Martin (39).
Na cintorín len najbližší
V bratislavskom krematóriu sa zišla len najbližšia rodina. Na obrade si nepriala ani účasť médií ani verejnosti. Do miestnosti s rakvou pustili len zopár hereckých kolegov - Štefana Kvietika, Evu Večerovú, Karola Čálika, Dušana Jamricha. Po pohrebe vychádzali práve Machatovi kolegovia z krematória so slzami v očiach. Hlboký smútok dala najavo aj Marína Kráľovičová, keď si po obrade utierala slzy. Nikomu nebolo do reči, všetko sa nieslo v duchu posledných slov vnuka Martina. „Táto rozlúčka je pre nás zároveň aj dôkazom, že človek ani potom nestratí všetko. Ostanú po ňom príbuzní, známi, kolegovia a priatelia, ich trvalé spomienky na to, aký bol a čo pre nich znamenal. Drahý náš Karol aj všetci, ktorí si dnes na neho spomínate, ešte raz ďakujeme,“ vyjadril sa hercov vnuk, ktorý tak milovanému starému otcovi vzdal poctu za všetkých, ktorí ho milovali.
Posledné zbohom...
Roman Polák (58), riaditeľ činohry SND: „Pre nás, ktorí sme vás poznali, budete žiť ďalej, stretli sme sa v predstavení Rómeo a Júlia, doteraz počujem váš dôstojný, pokojný hlas.“
Václav Mika (52), riaditeľ RTVS: „Pracovníci rozhlasu ho volali Pán hlas. V rozhlase nájdeme takmer 4 500 zvukových záznamov s jeho menom. Každého chcel spraviť lepším, lebo veril v ľudské dobro a budúcnosť tohto sveta. Keby malo ľudstvo vyslať do vesmíru nejaké posolstvo, mal by to byť ľudský hlas, hlas Karola Machatu.“
Dušan Jamrich (69), herec SND: „Naposledy sme spolu hovorili v januári, keď som ti blahoželal k narodeninám, bol to dlhý a dojímavý rozhovor. Vychovával si šokom, meškal som iba raz, nikdy viac, vždy si bol dokonale pripravený a vyžadoval si to aj od iných. Keď si predčasne prišiel o syna a volal som ťa späť do divadla, ty si povedal: ‚Nemôžem, ja som teraz pre moju Mandiku oči aj ruky.‘“
Mária Kráľovičová (88), herečka SND: „Odišiel posledný barón našej slnečnej generácie, keď naše divadlo patrilo medzi tri najlepšie divadlá v Európe, a veľkú zásluhu si mal na tom ty, Karolko. Bol si jedným z prvých, kto ma začal volať Marína. Keby sme neboli len bodka na mape, tak ťa oplakáva celý svet.“
Emília Vášáryová (73), herečka SND: „Bol náš kráľ, bol kráľom javiska, bol prísny k sebe aj k nám, ktorí sme s ním hrali. Keď som sa triasla ako začiatočníčka, podal mi pomocnú ruku, aj nám všetkým. Ďakujem vám za nás všetkých.“
Martin Huba (72), herec SND: „Každý, kto tu sedí, musí poďakovať za dar stretnutia sa s Machatom. Bol s nami rád, divadlo chápal ako rehoľu, bol Bohom obdarený a ďakoval za to obetavosťou divadlu.“
Božidara Turzonovová (73): „Môj vzácny kolega, drahý Karol. Prvé slová som ti povedala ešte ako školáčka, dovoľ mi povedať aj zopár posledných slov. Ďakujem ti za kamarátstvo, pomoc a spoločné úžasné chvíle. Vďaka ti a zbohom.“
