Neandertálci sa tu podľa odborníkov usadili kvôli jaskyni s termálnym prameňom. Práve na nej bol neskôr vystavaný niekdajší Bojnický hrad, terajší zámok. Do podzemných priestorov sa už v súčasnosti návštevníci dostanú, no väčšina z nich ani len netuší, aké tajomstvo skrývajú. „Vstupom do jaskyne Bojnického zámku sa dostávajú do miest, ktoré nemajú obdobu na Slovensku, v strednej Európe a možno v celom civilizovanom svete. Súčasťou zámku je totiž travertínová jaskyňa vytvorená termálnou vodou,“ vysvetľuje archivár Erik Kližan.
Dnes sa na skale nad jaskyňou týči zámok, toto miesto však bolo podľa archivára obývané už dávno pred jeho vystavaním. „Hradná kopa bola unikátna aj tým, že sa tu našli stopy osídlenia človeka z doby neandertálskej v období nejakých 120-tisíc rokov dozadu. Neandertálci sem prišli, pretože sa tu nachádzala termálna voda, ktorá nezamŕzala,“ dodal E. Kližan.
Podľa jeho slov existuje predpoklad, že liečivý prameň nachádzajúci sa v kúpeľoch by mohol byť ten, ktorý bol kedysi na zámku. „O jeho sile svedčí fakt, že dokázal vytvoriť takú obrovskú masu skaly, travertínu, na ktorej stojí nielen zámok, ale aj historická časť mesta Bojnice,“ dodal archivár.
Unikátne priestory
Jaskyňa bola vytvorená práve vďaka termálnemu prameňu. V minulosti o nej vedeli všetci obyvatelia Bojnického hradu, pretože ju využívali ako zásobáreň vody - studňu. Keď sa voda vyčerpala, zabudlo sa na ňu. Objavili ju znova pri prestavbe hradu na zámok koncom 19. storočia. Jej priemer je 22 metrov, výška v najvyššom bode je 6,5 metra. Najhlbšie zistiteľné miesto je až v 12 metroch, ale je predpoklad, že je ešte oveľa hlbšia. V roku 1963 sa tu uskutočnil prieskum, ktorý odhalil, že priestor je unikátny.
