Jej predseda Béla Bugár čelil tvrdým otázkam v politickom ringu Nového Času a hovorí, že sa najväčšou mierou zaslúžili o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. Zároveň však upozorňuje na to, že ak budú politici strašiť témami, ako napríklad migranti, môže sa negatívna nálada ľudí obrátiť proti iným. Napríklad aj proti menšinám.
Počas vašej politickej kariéry sa vám vyššie politické posty vyhýbali, dva razy ste boli podpredsedom parlamentu. Nie je vám to ľúto, že ste nemali žiadnu výraznejšiu funkciu?
Nikdy som nebažil po funkciách, to nie je dôležité. Dôležité je to, či vieme pomôcť. Mal som pritom možnosti, boli sme druhá najsilnejšia strana v (druhej) Dzurindovej vláde a mali sme možnosť získať post predsedu NR SR. No radšej sme uprednostnili maďarskú univerzitu v Komárne. Predsedom parlamentu by som teraz už dávno nebol, no univerzita tam je aj naďalej a dúfam, že sa bude rozvíjať aj naďalej.
V politike ste napriek tomu už 25 rokov, ani raz ste nešli do exekutívy, vedeli by ste vymenovať tri dôležité zmeny, ktoré sa vám podarilo presadiť?
Prispel som k odsúhlaseniu Listiny základných ľudských práv prijatú ešte federálnym parlamentom. Zaslúžil som sa o demokratizáciu Slovenska, boli sme pri všetkom dôležitom, ako napríklad vstup Slovenska do EÚ či NATO. A potom sú aj zákony, ktoré určite pomohli, napríklad zákon o navrátení pôdy, teda zákon o pôde. Z hľadiska menšín to bol napríklad zákon o používaní menšinových jazykov, boli sme taktiež pri tom, keď sa zaviedla rovná daň.
Cítite akýsi extrémizmus alebo neznášanlivosť aj v dnešnej spoločnosti?
To je priamo úmerné tomu, ako sa vyjadrujú politici. Ak bude politik strašiť, ľudia sú nachylní tomu veriť. Vezmime si migračnú krízu. Ak budeme stále strašiť tým, že sa treba báť migrantov, tak, samozrejme, teraz to budú migranti, proti ktorým rastie negatívna nálada, ale potom to môže byť niekto iný, napríklad iné menšiny. Preto sa mi zdá, že si politici nie celkom uvedomujú tú obrovskú zodpovednosť, ktorú majú.
A vy si ju uvedomujete?
My sa aspoň snažíme „vychovávať“ voličov, teda signalizovať im, čo chceme robiť, prečo a kvôli čomu. A niektorí len kvôli zisku zopár politických bodov živia nacionalizmus a niektorí dokonca aj extrémizmus.
Ako sú na tom slovensko-maďarské vzťahy?
Pamätám si jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, že sme sa najväčšou mierou zaslúžili o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. Na druhej strane sa aj maďarský premiér Viktor Orbán a Robert Fico dohodli na tom, že nebudú vyťahovať sporné či chúlostivé veci. Napríklad, čo sa týka dvojakého štátneho občianstva, tam vytvorili spoločnú komisiu. Komisia síce občas robí a občas nerobí, ale existuje. V ekonomických oblastiach to niekde funguje dobre, niekde spolupráca trochu škrípe.
Maďarský poslanec za radikálnu stranu Jobbik István Szávay si otvoril v Dunajskej Strede svoju kanceláriu. To asi nie je celkom priateľské gesto.
Čo s ním ja mám spoločné? S extrémistami z Maďarska ani zo Slovenska nechcem mať nič spoločné.
To teda nie je nejaké vyjadrenie vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom?
Určite to nie je vyjadrenie môjho vzťahu. Pokiaľ je to ojedinelý jav, nemusíme sa tým zaoberať, ak by sa to začalo šíriť, určite by sme tomu venovali väčšiu pozornosť.
Prednedávnom ste mali predvolebný míting v Nitre, kde ste vcelku otvorene hovorili o tom, že migranti nie sú slovenský problém, že problémy sú inde. Ľudia na to však veľmi nereagovali, nesklamalo vás to?
Mňa maximálne sklame najmä to, ak médiá podsúvajú vlastný názor, a nie názor ľudí. Ak bolo v Nitre 400 ľudí, možno desatinu som nepresvedčil. Ale keď som bol v Gabčíkove, kde som vysvetlil náš postoj k migrantom a to, že na Slovensku naozaj nie je problém s migrantmi, tí, ktorých sa pýtali, povedali, že zmenili názor, že som ich presvedčil.
Už vám niekto povedal, že ako vám vlasy prešli trochu do šediva, začali ste sa podobať na Georgea Clooneyho?
(Smiech) Áno, už mi to hovorili. Ja na to hovorím, že to je teraz v móde. Ale keď sa pozerám na Clooneyho a na seba, vidím celkom odlišné tváre i postavy.
Podpásovka
Aký je váš vzťah s predsedom Predstavenstva Slovnaftu Oskarom Világim, o ktorom sa hovorilo ako o mecenášovi Mosta?
Vídavam ho na futbale na štadióne DAC Dunajská Streda, inak nie. Keď sme spolu pôsobili v SMK, tak sme sa stretávali, ale v Moste nie. Ja nie som biznismen, prečo by som sa vídaval s biznismenmi? Ako politik sa možno s nimi občas stretnem, ale ja robím politiku a to je iné ako biznis.
