Po získaní diplomu sa Soňa usadila v Paríži. Jana zatiaľ cestovala, pracovala v OSN v New Yorku, v Ženeve a istý čas aj v rodnom Poprade. Stále ju to však ťahalo pod Eiffelovku, a tak sa do Paríža vrátila s tým, že si tu nájde prácu. V tom čase prestala jesť lepok a prekvapilo ju, že v takom veľkom meste sú len dve-tri miesta, kde sa celiatici môžu chutne najesť. A tak jej začalo vŕtať v hlave: Čo keby som si otvorila kaviareň, kde by sme ponúkali bezlepkové koláče a inú stravu? Soňa sa pre jej nápad nadchla.
„Nápad prišiel v novembri 2012. Vo februári 2013 sme už mali vyhliadnutý lokál, ktorý sme otvorili v apríli,“ spomína Jana. Kaviareň Thank you, my deer, ktorú familiárne nazývajú „Jeleň“, práve oslavuje dva roky. A hoci začiatky boli náročné, dvom šikovným mladým dievčatám sa podarilo niečo obdivuhodné – dnes pred ich bistrom, ktoré okrem chutnej kávy a koláčov ponúka cez týždeň obedové menu a cez víkendy brunch - spojenie anglických slov breakfast (raňajky) a lunch (obed), zákazníci čakajú, kým sa dostanú na rad.
„Už máme tak vybudovanú klientelu, že keď v nedeľu otvárame, ľudia stoja pred kaviarňou. Niekedy sa, žiaľ, ani nezmestia,“ hovorí Jana. A práve to im vnuklo myšlienku, že by svoju prevádzku rozšírili. „Začíname kuť plány, že by sme otvorili druhého ‚Jeleňa‘. Podarilo sa nám vybudovať meno, veríme, že to bude fungovať,“ uvažujú dievčatá nad budúcnosťou.
Viac sa o príbehu šikovných Sloveniek dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Život, ktorý je v predaji od 8. apríla
