Už predstava cesty autobusom niektorým výletníkom spôsobuje mdloby. Kým teda väčšina ľudí pri plánovaní dovolenky do Grécka uprednostní lietadlo, Matej zobral batoh na plecia, vysadol na bicykel a... po 10 dňoch a 1 700 km dorazil do slnkom zaliatej krajiny.
"Do Grécka som šiel cez Maďarsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a Albánsko," začína rozprávanie mladý dobrodruh, ktorý najbližších o svojom pohybe informoval na sociálnej sieti. "Keďže to nebola moja prvá cesta, už som veľa vecí predvídal a bral ako bežné. Ale aj napriek tomu je cykloturistika krásna v tom, že za každým rohom čaká niečo, čo sa v žiadnom prípade nedá predvídať." Matej tak nevedel, kde bude spať ani čo bude jesť. Istý bol len cieľ, ktorý si začal napĺňať prekročením hraničného priechodu pri dedinke Kakavie.
"V Grécku som strávil 8 dní a prešiel som ho od severu až na juh." V preklade Matej odkrútil 1 500 km a zo sedla bicykla videl obrovský kus Grécka od Meteory na severe krajiny po mesto Kalamata na juhu Peloponézskeho polostrova.
"V Grécku som bol prvýkrát. Že sa tam niečo deje, som si uvedomoval asi iba v Aténach, keď sa v priebehu pár hodín námestie pred parlamentom zaplnilo ľuďmi a okolité ulice boli plné policajtov," spomína Matej na jediný negatívny zážitok z Grécka.
"Nesledoval som správy, tak som nevedel, o čo ide, či je to tam bežné, alebo či sa to týka gréckej krízy, ale nebolo mi to moc príjemné, a tak som sa tam moc nezdržoval," priznáva.
Matej na vlastnej koži nepocítil ani hrozbu v podobe migrantov. "Varovania z domu, aby som si dával pozor na migrantov, ktorých je tam vraj veľmi veľa a rabujú, sa ukázali ako neopodstatnené a na trase, ktorou som šiel, som sa s ničím takým nestretol."
Po ôsmich dňoch v Grécku Matej vyrazil na cestu domov, aby po ďalších jedenástich dorazil na rodnú hrudu. "Nemal som žiadne nepríjemné zranenia, ak nepočítam spálenú pokožku od slnka, a čo sa týka technických problémov, tak mal som len jeden defekt, čo nie je veľa nato, že som prešiel 4 447 km," dodal spokojne Matej.
