Každý z nás má vrodené rozdiely v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu. Pohotovosť a obratnosť v týchto operáciách naznačuje ľahšie učenie jazykov, rýchlosť v čítaní a presnosť vyjadrovania. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Výskumný tím, z Montrealského neurologického inštitútu McGillovej univerzity v Kanade pod vedením profesorov Xiaoqian Chaiho a Denisy Kleinové, skúmal mozog 15 dospelých osôb hovoriacich anglicky, ktoré začali intenzívny dvanásťtýždňový kurz francúzštiny. Pred kurzom a po ňom testoval ich jazykové schopnosti.
V bežnom živote spolu rôzne oblasti mozgu komunikujú aj vtedy, keď odpočívame. Sila týchto spojov, nazývaná konektivita v stave pokoja, je u každého človeka iná. Vedci sa snažili pochopiť, či rozdiely v konektivite v stave pokoja môžu ovplyvňovať schopnosti spojené s učením druhého jazyka.
S použitím funkčnej magnetickej rezonancie skúmali konektivitu v mozgu sledovaných osôb pred začiatkom kurzu francúzštiny. A skutočne, spôsob, akým sa rozvíjali a fungovali spojenia v mozgu, ovplyvňoval potom výsledky dobrovoľníkov v teste z francúzštiny, a to pokiaľ ide o väčšiu rýchlosť čítania alebo výslovnosť.
"Najzaujímavejšie na tejto štúdii je to, že konektivita medzi rôznymi sektormi mozgu môže byť pozorovaná ešte predtým, ako jazykový kurz začne," uvádza neurológ Arturo Hernandez z houstonskej univerzity. "To ukazuje, že možno už vopred určiť, aký úspech kto bude v kurze mať," dodáva.
