V roku 2008 vypukla svetová ekonomická kríza, ktorej dozvuky cítime dodnes. Barel ropy – teda 159 litrov – vtedy stál vyše 140 dolárov. A dnes? Cena za barel sa dostala k 30 dolárom.
Najprv dobré správy
V prvom rade je to dobrá správa pre motoristov. Klesajú totiž aj ceny benzínu a nafty, ešte pred dvoma rokmi stál napríklad liter benzínu na slovenských pumpách asi o 40 centov viac ako dnes. Čiže na nádrži osobného auta ušetríme okolo 20 eur, čo nie je malý peniaz. A mohli by sme aj viac, lenže cena pohonných látok sa neodvíja iba od toho, koľko stojí ropa. Veľkú časť tvoria dane, z ktorých štát nemá v pláne spustiť ani cent.
Odborníci tvrdia, že pokles ceny ropy povedie k oživeniu svetovej ekonomiky. Svet dnes spaľuje 34 miliárd barelov ropy ročne a pokles ceny len o 10 dolárov tak prináša obrovskú úsporu 340 miliárd dolárov (314 mld. eur). Spotrebitelia ušetrené peniaze môžu vraziť do iných vecí ako do šťavy pre svoje autá.
Ako vznikol prebytok
Čo sa však skrýva za takýmto rapídnym pádom cien čierneho zlata? Ešte donedávna odborníci svet varovali, že sa míňajú zdroje ropy, preto jej ceny idú hore a onedlho už žiadna ropa nebude. Teraz je jasné, že ropy je habadej, čomu zodpovedá aj jej súčasná cena. Podľa Saleha Mothanu Obadiho z Ekonomického ústavu SAV začal byť prebytok ropy na svetových trhoch už v roku 2010. „Producentské krajiny využili vysoké ceny ropy a zvýšili svoje kapacity,“ vysvetľuje.
Veľa zmenil nový spôsob ťažby ropy z bridlíc a dechtových pieskov v USA a Kanade – zrazu producenti vedeli dostať ropu aj z ložísk, ktoré boli pár rokov predtým nerentabilné. Zároveň s tým klesla spotreba ropy v celosvetovom meradle – do hry vstúpila kríza, zelené technológie aj pokles výkonnosti čínskej ekonomiky. A zrazu bolo veľa ropy, ktorú nikto nechcel, a cena musela ísť dole. A svoju ropu onedlho na trh dodá aj Irán, proti ktorému boli zrušené ekonomické sankcie.
Zlé správy pre šejkov aj Putina
Zatiaľ čo pre väčšinu je to dobrá správa, producentské krajiny majú hlavu v smútku. Arabskí šejkovia, ktorí svet ohromovali megalomanskými stavbami a prepychom, zrazu zavádzajú niečo nevídané – dane. A ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa rúca štátny rozpočet rovno pred očami. Ropa, a nie západné sankcie, ktoré mali byť pre Rusko trestom za pôsobenie na Ukrajine, rozkladá tamojšiu ekonomiku, ktorá sa vlani prepadla o 3,7 %. Za poklesom ceny ropy, ktorá tvorí rozhodujúcu časť štátnych príjmov, niektorí konšpirátori vidia riadený „zámer“, ako oslabiť Putina.
„Režimy, ako je ten putinovský, sa mimoriadne obávajú nepokojov, ktoré by mohli priniesť spoločenské zmeny v krajine. Rusko má dnes vážne ekonomické problémy, ktoré sa prejavujú poklesom HDP, vysokou infláciou a poklesom hodnoty rubľa. Vláda musí výrazne škrtať a reakcia obyvateľstva je iba otázkou času. Putin ponúka občanom prostredníctvom propagandy ako jediného pôvodcu týchto problémov Západ. Krátkodobo táto lož funguje, dlhodobo to bude problém,“ tvrdí analytik Jaroslav Naď zo Stredoeurópskeho politického inštitútu. Podľa neho sa dá teraz iba ťažko odhadnúť, ako bude takto znervóznený Putin reagovať.
Kríza celého odvetvia
V dôsledku nízkej ceny ropy sú v ohrození viaceré ropné spoločnosti. Prežijú iba najväčší ťažiari, ale aj oni budú musieť prepúšťať a škrtať investície do nových technológií. Len v USA energetické spoločnosti vlani zrušili vyše 90 000 pracovných miest. Prepúšťanie v ťažiarskom priemysle v kanadskej provincii Alberta, kde toto odvetvie živí celé mestá, zapríčinilo nárast samovrážd o 30 %.
Rana pre ekológiu
Celý tento vývoj môže mať ešte jeden negatívny dôsledok. Drahá ropa nútila ľudí šetriť – menej cestovali, firmy vyvíjali úspornejšie technológie. Pri dnešnej situácii je lákavé skĺznuť do falošnej a nebezpečnej politiky – načo šetriť, keď ropy je veľa a je lacná? „Súčasný vývoj má určite negatívny vplyv na ekológiu. Lacné fosílne palivá vedú k redukcii investícii do obnoviteľných zdrojov energie a narastá využívanie dostupných fosílnych palív,“ varuje profesor Obadi z Ekonomického ústavu SAV. A tak je viac ako pravdepodobné, že v budúcnosti sa strašiak v podobe drahej a vzácnej ropy vráti. I keď podľa analytikov by to nemalo byť skôr ako o nejakých 15 rokov. Ale ktovie...
Ropa na Slovensku: Ľudia sú proti ťažbe na východe
Ropné ložiská máme aj u nás. Ropu na Záhorí ťaží spoločnosť Nafta. „Na území Slovenska môžeme sledovať trend postupného poklesu objemu vyťažených uhľovodíkov najmä preto, že väčšina našich ložísk je na konci svojej životnosti, čo je v oblasti s viac ako 100-ročnou históriou ťažby prirodzené,“ vysvetľuje Alena Masláková Škvrndová z komunikačného oddelenia.
„Ťažba ropy na Slovensku dosiahla v roku 2015 úroveň 9 600 ton ropy, čo je štandardná úroveň za posledné roky. Objem ropy vyťaženej na území SR je v porovnaní s ročnou spotrebou zanedbateľný, pretože predstavuje podľa posledných zverejnených informácií menej ako 1 %.“ Na východnom Slovensku by však rada začala ťažiť ropu firma s americkou účasťou Alpine Oil and Gas. Koncesie na prieskumné vrty má na územia v Krivej Oľke, Ruskej Porube a Smilne. Podľa zástupcu spoločnosti L. Rona Crowa by v prípade pozitívnych nálezov chceli spraviť 10 až 15 ťažobných vrtov.
Zámer spoločnosti však narazil na tvrdý odpor miestnych obyvateľov. „Nesúhlasíme, aby boli prieskum a ťažba štátom povolené bez súhlasu dotknutých obcí a obyvateľov a prieskumné práce realizované bez povolenia vstupu na pozemky vlastníkov a dohody s nimi,“ tvrdí aktivistka Marianna Varjanová. Ľudia sa už napríklad viackrát pokúsili zatarasiť cestu autami, ktoré však boli odtiahnuté. „Táto firma postupuje tak, že sa pre nás stala nedôveryhodným partnerom... S jej príchodom sa nám zmenil život. Museli sme sa stať občianskymi aktivistami, odborníkmi na geológiu, ekológiu, ťažbu ropy, právnikmi, novinármi, aby sme vôbec pochopili, čo sa deje... Jej správanie pripomína kolonizátorov,“ dodáva Varjannová.
V Smilne plánuje Alpine Oil and Gas podľa medializovaných informácií ťažiť asi 15 kubíkov ropy denne, ročné zisky mala naplánované na 1,3 milióna eur, ale v prípade, že cena ropy by sa blížila k 70 dolárom za barel. Dnes je však všetko inak. „Podľa môjho názoru v súčasnosti nie je rentabilné ťažiť ropu na Slovensku, ale z dlhodobého hľadiska má istý zmysel pre energetickú bezpečnosť krajiny, záleží to však na objeme,“ myslí si profesor Saleh Mothana Obadi z Ekonomického ústavu SAV.
Problémy majú aj títo
Perzský záliv
Hlavu v smútku majú arabskí šejkovia. Šesť krajín Perzského zálivu – Saudská Arábia, Katar, Kuvajt, Bahrajn, Omán a Spojené arabské emiráty, zvažuje prvýkrát v histórii zaviesť daň z pridanej hodnoty, aby od ľudí získalo peniaze, ktoré vypadli z predaja ropy. Katarský šejk vyhlásil, že vláda už ľuďom nemôže „poskytovať všetko“, lebo potom sú od štátu príliš závislí a nemajú motiváciu napredovať.
Azerbajdžan
Nórsko
Benzín a nafta klesajú inak ako ropa
Cena pohonných látok neklesá tak ako cena ropy. Do výpočtu ceny na Slovensku vstupuje veľa faktorov. Najdôležitejšia je daň. Tá tvorí asi 45 % ceny nafty a 55 % ceny benzínov. Maloobchodné marže bývajú 3 - 5 % a náklady rafi nérií sú vo výške 7 - 14 %. Hlavný vplyv na cenu pohonných látok majú teda dane, a až za nimi nasledujú ceny ropy na svetových trhoch.
