Dva dni po pohrebe Jozefa († 45), ktorý bol pred dvomi desaťročiami na cintoríne v Trnave, našli príbuzní pootvorenú hrobku. Zakrátko zistili, že v truhle chýbajú všetky veci a z vrecka pochovaného zmizli aj peniaze! Aby mal mŕtvy čím zaplatiť prievozníkovi na druhom svete, dostal podľa rómskej tradície približne 10-tisíc korún (vyše 300 eur). Na potúženie mu do truhly priložili dve fľašky koňaku. Jozefa pochovali aj so soškou Ježiša a na obranu pred pekelnými silami mu do truhly dali nožík. A keby sa na druhom svete stretol so zomretými príbuznými, dostal karty na krátenie chvíľ večného života.
Jozef mal so svojou ženou dve deti. Keď sa mu zapáčila iná, odsťahoval sa na opačný koniec Trnavy. Jeho milenka sa dostala do basy za krádeže a Jozef sa vrátil k svojej žene. To už však mal rakovinu pľúc a zakrátko zomrel. Pochovali ho do hrobky. "Dva dni po pohrebe sme našli vence porozhadzované a kamenná platňa hrobky bola odsunutá. Z vrecka Jozefovho obleku chýbali peniaze a z truhly všetky veci. V hrobke sa nenašiel ani Jozef klobúk. Keď sme krádež zistili, hrobár zalial okraj platne maltou," rozprávala vdova krátko po začatí vyšetrovania nezvyčajného prípadu.
Záhada aj okolo klobúka a budíka
Čudesnosti pokračovali. O ďalšie dva dni bola platňa na hrobke opäť posunutá a príbuzní vo vnútri našli Jozefov klobúk. "Sme si istí, že pri prvom prezeraní hrobky v nej klobúk nebol" dodala vdova, ktorá nechápala, kto a prečo nedá mŕtvemu pokoj. V deň Jozefovej smrti sa budík zastavil päť minút po pol štvrtej, Presne v tom čase Jozef v nemocnici zomrel...
Ťažkú kamennú platňu na Jozefom hrobe by sotva odsunul jeden človek. Na trnavskom cintoríne je cez deň v blízkosti hrobky stále veľa ľudí. Rómovia, ktorí veria v posmrtný život svojich zosnulých príbuzných, by sa sotva nebáli vojsť do hrobky zosnulého človeka v noci. Zlodejov a hanobiteľov hrobu hľadali aj policajti. Márne.
V jednej z trnavských krčiem sa reportéra Nového Času, ktorý písal o čudnej krádeži na cintoríne, starý Róm opýtal, či vie, že na pohrebe baby čarovali... "Čože my vieme o živote tam..." dodal starec a významne zodvihol prst.
