Priznajte sa, po koľkýkrát si počas sviatkov pozriete veselo-smutný príbeh Kevina, ktorý ostal v ten najnevhodnejší okamih sám doma? A koľko rozprávok zvládnete od rána do večera? My sme sa so známymi slovenskými hercami trochu zahrali a obliekli im kožu hollywoodskych filmových hrdinov. Dokonca v jednom prípade aj tú animovanú.
Jurský park
V roku 1993 sa kinematografia posunula o veľký kus dopredu. V kinách začali premietať sci-fi Stevena Spielberga Jurský park a ľudia si mohli oči vyočiť pri pohľade na neskutočne dokonale vytvorené dinosaury. Nečudo, že tento film patrí k pokladom, ktoré každoročne môžeme vidieť aj počas vianočných sviatkov. Hoci medzičasom vzniklo viacero pokračovaní, my sme sa rozhodli nafotiť Jána Koleníka (36) v štýle kultového pôvodného filmu, v úlohe paleontológa Alana Granta. Svojho času bol dinosaurami posadnutý aj on.
„Tento film som videl ako malý chlapec a veľmi sa mi to páčilo. Dokonca som mal doma celú zbierku dinosaurov,“ spomína a možnosť, že by sa raz vedcom podarilo to, čo tým z filmu, vidí ako cekom reálnu. „Klonovať už dokážeme, vieme urobiť z jednej bunky celé tkanivo a nečudoval by som sa, keby sa niečo takéto stalo a vytvorili by dinosaury,“ zamýšľa sa. Vianoce J. Koleníka sú aj o televízii, aj keď... „Televízia k Vianociam patrí, ale keď ideme na Prvý sviatok vianočný k ostatnej rodine, ku krstnej, k starým rodičom, tak tam tá telka nie je. Tam sedíme všetci okolo stola a debatíme.“
Zvieratami je herec obklopený nielen na tejto fotke, ale posledné mesiace aj pri nakrúcaní seriálu ZOO. Je práca s nimi veľmi náročná? „Áno. Nielen preto, že nechcú robiť to, čo im chceme režírovať, ale aj preto, že majú rôzne obmedzenia a záväzky, často horšie ako my herci. To znamená, že keď ja produkcii nahlásim, že môžem točiť iba do desiatej, lebo idem na skúšku, tak zviera môže točiť len do ôsmej, lebo má predstavenie niekde za Prahou. Normálne sú to vyťaženejší herci ako my,“ smeje sa a zároveň si je istý, že nech už podá pred kamerou akýkoľvek výkon, zvierací herci budú pre diváka zaujímavejší. „Všetky zvieratá úžasne hrajú, aj keď nič nehrajú. Videl som niekoľko častí a musím povedať, že konečne sa pri sledovaní slovenského seriálu nenudím.“
Sám doma
Príbeh o chlapcovi, ktorého počas Vianoc zabudnú doma a následne ho čaká súboj s dvojicou zlodejov, patrí k sviatočnej klasike. Dobre ho pozná aj trojica hercov z Divokých koní, ktorí sa podujali zapózovať v štýle postáv tohto trháka. „Prvú časť som videl celú a z tých ďalších len kúsky. Je to super film,“ hovorí Christopher Pauliny (13), ktorý sa prevtelil do Kevina, no meniť s ním by nechcel. „Ani si neviem predstaviť, že niekto by si to takto mohol užiť,“ dodáva. Aj Martin Šalacha (31) alias zlodej číslo jeden videl film viackrát.
„Je to vtipná komédia, sú tam aj dobré dialógy, akcia,“ tvrdí a jeho kolega Ivan Tuli Vojtek (53) dodáva: „Bavil som sa na ňom, aj keď od čias Chaplina nebolo nič iné vymyslené.“ Nás zaujímalo, čo robí trojica hercov, keď sú doma sami. „Ja som extrovert, takže väčšinou zavolám nejakému kamarátovi, nech príde ku mne, alebo si voláme cez Skype. No a keď som sám, tak sa hrám na počítači,“ vysvetľuje Chris. „Ja rád pozerám filmy, kupujem si ich na DVD, a potom si ich sám v pokoji vychutnám,“ konštatuje M. Šalacha.
Tuli sa na samotu pozerá filozoficky. „Ja som sám so sebou vždy a je jedno, či je to na plnom štadióne, alebo doma. Každý z nás by mal mať ten okruh vlastnej samoty. Lebo keď je človek sám so sebou, tak sa zamyslí nad tým, čo je zač.“ Televízia je počas Vianoc občasným spoločníkom všetkých troch. „Mám rád najmä staré veci – Popolvár, Kubo, Rysavá jalovica... To si vždy pozriem rád,“ dodáva za všetkých M. Šalacha.
Na vlásku
Koňa sme do štúdia nedostali, no princezná aj so zlodejom, respektíve s jej budúcim princom, prišli. Obaja náležite vyparádení a ženská časť dua aj s dlhými-predlhými blond vlasmi. Koniec koncov, Eva Evelyn Kramerová (25) aj Števo Martinovič (33) si fotením v štýle rozprávky Na vlásku splnili životný sen! „Musím povedať, že celý môj život smeroval k tomuto foteniu, lebo vždy som chcel byť princ, a teraz som ním po prvý raz,“ povedal nám s kamennou tvárou Števo. „Dúfam, že nie posledný, že týmto sa u mňa začne éra princov.“
Podobne to cítila aj jeho kolegyňa zo seriálu Svet podľa Evelyn: „Vždy som chcela byť princezná, lenže s mojou stavbou tela to úplne nie je možné. Takže, presne ako hovorí Števo, som veľmi rada, že sme si to takto mohli vyskúšať.“ Kostýmy princa či princeznej si dokonca neobliekli ani v detstve na karnevaloch.
„Vždy som bol za nejakého týpka a debilka. A pamätám si, že moja prvá karnevalová maska bola kostra,“ spomína Števo a Evelyn sa pridáva: „Pamätám sa, ako som raz strašne revala, pretože som bola za džina. Všetky dievčatá boli princezné a ja jediná s tým turbanom ako taká ringľa. Bol to nádherný kostým, krásne ušitý, ale džin?!“
Hoci obaja majú radi animované rozprávky, Na vlásku nepatrí k ich favoritom. Števo ju nevidel vôbec a Evelyn... „Bola taká až veľmi detská. Lebo aj v animákoch sú často rôzne dvojzmysly, a tu nie. No zase neviem, či si ju s niečím nemýlim...“ smeje sa komička. Pokiaľ ide o spojenie Vianoce a televízie, v prípade Evelyn je tu problém. „Ja telku nemám,“ vysvetľuje a vzápätí dodá. „No keď som s rodinou, tak si pozrieme klasiky.“ Števo je o niečo vernejší divák: „Na Štedrý večer po večeri si určite pozrieme tradičné rozprávky. Prvý a Druhý sviatok vianočný sme už s mamou a bratom akčnejší a ideme sa prejsť niekam do prírody, zhodiť kilá.“
101 dalmatíncov
Lujza Garajová-Schrameková (32) vraj videla iba kreslenú verziu tohto filmu. „A ani si neviem predstaviť, ako to s tými psíkmi v hranej verzii bolo urobené,“ zasmiala sa herečka, z ktorej sme spravili krutú Cruellu de Vil, hlavnú negatívnu postavu zo známej rozprávky 101 dalmatíncov. Aký je jej vzťak k psíkom?
„Prešla som klasickým vývojom od dieťaťa, ktoré po psovi túžilo a sľúbilo rodičom, že sa oň bude starať, cez dieťa, ktoré sa o svojho psa nestaralo a bolo to na rodičoch, ktorí neboli sklamaní, lebo to očakávali... Až po rodiča, ktorého deti chcú psa, ale rodič vie, ako to dopadne, a nedá sa ukecať. Zatiaľ...,“ smeje sa herečka.
„Najmä si myslím, že pes do bytu nepatrí. Nepríde mi to k nemu celkom fér – aby nás mal kto o šiestej večer privítať, mať psíka, ktorý je celý deň sám doma.“ So psíkmi síce problém nemá, ale s ich pánmi často áno. „Zanadávam si na nich, keď majú moje deti psie hovienka na topánkach. No mám pocit, že sa to zlepšuje a tých majiteľov zbierajúcich po svojich psíkoch je čoraz viac.“
Pokiaľ ide o Vianoce a čas strávený pred televíziou, Lujzina rodina má akoby dve tváre. „My doma telku nezapíname skoro vôbec, keď-tak si niečo pozrieme cez počítač. Vianočné sviatky však tradične trávime na striedačku buď u mojich rodičov, alebo u svokrovcov, kde je telka neoddeliteľnou súčasťou života. Takže chcem-nechcem, deti budú pozerať všetko vrátane reklám, a ja budem potom počúvať, čo všetko chcú.“
