Čo ale ovplyvňuje čo, sa zatiaľ presne nevie. Nie je jasné, či vyššia inteligencia vyvoláva v ľuďoch úzkosti, alebo či úzkostná psychika podporuje verbálnu inteligenciu.
Avšak vedci z Kanady vlani u 125 študentov univerzity dokázali, že medzi úzkosťou a inteligenciou existuje silný vzťah. Osoby s vyšším IQ sú úzkostnejšie. A k podobnému záveru dospeli aj vedci z USA dva roky predtým. Merali IQ osobám, ktoré sa liečili s úzkostnou poruchou. Priemerná inteligencia týchto osôb bola o dosť vyššia ako priemerná inteligencia bežnej populácie.
Podľa jednej psychologické teórie verbálne inteligentní ľudia trpia úzkosťami, pretože si pamätajú detaily, sú posadnutí svojimi chybami z minulosti a spackanými vzťahmi.
Iná teória zmieňuje to, že úzkostné osoby majú viac bielej hmoty mozgovej, ktorá slúži na prepojenie jednotlivých mozgových centier. Tým, že majú tejto hmoty (vlákien) viac, sú ich mentálne procesy rýchlejšie. To vyvoláva ako úzkosť, tak zvyšuje inteligenciu.
Úzkosť, aspoň mierna, má tiež evolučný význam. Úzkostný jedinec dokáže viac predvídať a plánovať, čo prospieva jemu samému i jeho potomkom pri prežití.
