Tie najzaujímavejšie úryvky z jeho rozprávania vám teraz prinášame.
Jedináčik
Narodil som sa s parádne dlhým menom Juraj Július Felix Slezáček. V čase môjho narodenia 14. januára 1943 mala mamička už tridsaťosem rokov a ja som bol zrejme posledný pokus o vytúženého potomka, predo mnou už o jedno dieťa prišla. Keby nie, mal by som o osem rokov staršieho brata, ale o tejto smutnej udalosti sa v našej rodine mlčalo.
Medzi snobmi
Kamarátil som sa s deťmi, ktoré mali rodičov lekárov, piešťanská snobská spoločnosť, kam naša rodina podľa pôvodu patrila, akurát sme na to nemali. Môj spolužiak, zverolekárov syn, dostal za to, že neprepadol, bicykel Favorit. Ja som mal na vysvedčení len jednu dvojku a môj otec mi podal ruku. Považoval som to za donebavolajúcu nespravodlivosť.
Teplé raňajky
V Bratislave som najprv býval na internáte s Mišom Dočolomanským, vyšportovaným fešákom s krásnym hlasom. Hneď zahorúca si ma zobral do parády a naučil ma, že základom úspešného dňa sú teplé raňajky: cigareta a pohár vody.
O Martinovi Hubovi
S Maťom sme na vysokej tvorili nerozlučnú dvojicu, často som chodieval k nim domov, počas pekných dní sme si na záhrade opekali. Jeho omama, veľmi milá dáma, Maďarka – rovnako ako moja mama, dala mojej sympatickej osobe zelenú. „Matenko, s tým Slezáčkom móžeš kamarátiť, to je z dobrej rodiny chlapec,“ schválila ma svojmu vnukovi, ktorý bol už v tých časoch v porovnaní so mnou výrazne popredu. Po Bratislave sa preháňal autom, mal frajerku a fajčil.
