Dievčatko trpelo akútnou leukémiou a darcom krvotvorných buniek bol jej štvorročný brat Maťko. Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Dnes už šťastná mamička synčeka Adamka netají, že lekári a sestry, ktorí jej zachránili život, sú jej novou rodinou. Boli dokonca na jej svadbe! Neúprosný boj o život dovtedy zdravého a krásneho dievčatka sa začal zdanlivo nevinnými bolesťami krížov. „Keďže sa jej bolesti stupňovali, išli sme s ňou k lekárovi do Zlatých Moraviec, kde si ju nechali v nemocnici. Povedali, že má zápal slepého čreva, ktoré jej hneď vyoperovali. Vydýchli sme si, no po týždni sa jej bolesti vrátili. V Moravciach ju chceli opäť otvoriť, ale to som nedovolila, hoci už prestávala jesť i chodiť,“ vrátila sa v spomienkach o dve desaťročia dozadu Dankina mama Daniela (48), ktorá zobrala dcérku za špecialistami do Bratislavy.
Dôverovali našim lekárom
Až odborníci v hlavnom meste zistili, čo dievčatku vlastne je. Diagnostikovali mu zákernú leukémiu a jediná možnosť, ako Danku zachrániť, bola transplantácia kostnej drene. Našťastie, ako vhodný darca sa ukázal jej štvorročný brat Maťko. Už-už sa schyľovalo k operácii v Prahe, keď sa na poslednú chvíľu rozhodlo, že ju uskutočnia v Bratislave. Danka sa tak stala prvou detskou pacientkou na Slovensku, ktorej transplantovali kostnú dreň. „Mala som veľký strach, ale verila som, že to lekári zvládnu. Aj teraz, po toľkých rokoch im za dcérin život veľmi, veľmi ďakujem. Stali sa našou novou rodinou,“ vyhlásila so slzami v očiach mama.
Na operáciu sa tešila
Prvú transplantáciu kostnej drene urobili bratislavskí lekári malej Danke 22. novembra 1995. „Vôbec som nevedela, čo ma čaká, no do nemocnice som sa tešila,“ priznala dnes už 28-ročná Daniela, ktorej daroval kostnú dreň jej brat Maťko. „Viem, čo sme si s ním prežili, a ako mi pomohol, preto je môj vzťah k nemu veľmi dobrý. A taký je aj s personálom nemocnice, ktorý sa vtedy o mňa staral. Boli, sú a navždy zostanú súčasťou môjho života. Často si píšeme, voláme, ba občas sa tam i zastavím. A niektorí boli aj na mojej svadbe,“ prezradila dnes už vydatá Danka.
Dotýkali sa prštekmi
Danka nielen vyzdravela a úspešne sa vrátila do života, ale sama sa už stala mamičkou malého Adamka (2). „A to je náš ďalší veľký úspech, lebo dieťatko sa doteraz narodilo iba mne a ešte jednej žene po rovnakej operácii, akú som podstúpila ja,“ prezradila dojatá Danka, ktorá počas transplantácie oslávila v nemocnici svoje ôsme narodeniny.
„Personál pre mňa pripravil minioslavu, ktorou ma ale úplne šokoval. Dali mi aj tortu, no nemohla som ju jesť, pretože okolo mňa bolo všetko sterilné. A pozvali aj mojich najbližších. Brata som si však nemohla vyobjímať, tak sme sa aspoň cez dve dieročky v skle dotýkali prstami,“ spomína Danka na svoje asi najpamätnejšie narodeniny. Domov ju lekári pustili deň pred Štedrým dňom, takže bola tým najkrajším živým darčekom pre mamu, otca aj brata.
Primárka Júlia Horáková: S Dankou sme si stále blízke
Ako si na prvú transplantáciu spomína Júlia Horáková, primárka Transplantačnej jednotky kostnej drene? „My sme sa na to veľmi pripravovali. Sme vďační, že si to rodičia nerozmysleli a dali Danku odtransplantovať u nás, lebo bola prvá,“ hovorí uznávaná odborníčka. „Podaním štepu sa to ale nekončí, vnímali sme to s napätím a pamätám si, že sme sa často stretli aj na transplantačke, lebo sme chceli vedieť, ako sa má. Pre nás bolo najväčším potešením, keď pred Vianocami išla usmiata s rodičmi domov. Stretávame sa doteraz dosť často. Pokiaľ dovŕšila vek dospelosti, chodila pravidelne na kontroly. Každý rok sme sa stretávali v rekondičnom tábore, kam chodia rodičia aj darca, teda Maťo. Poznáme celú rodinu veľmi dôverne, sú to naši priatelia. Keď porodila bábätko, hneď nám z nemocnice volali.“
