Justičná elita, ktorá sa pred piatimi rokmi zabávala na zvrátenom žúre v bare v Rajeckých Tepliciach s atrapou samopalu či modrými slúchadlami, zažalovala vydavateľa nášho denníka a pýta šialené odškodné. Proces sa ťahá už neuveriteľné tri roky. Pýtali sme sa obhajcu Bánosa, ako sa to vyvíja a aké zrkadlo pojednávania nastavujú stavu demokracie na Slovensku.
- Vydavateľstvo Nového Času zažalovali účastníci večierka v bare Bonanno o viac ako milión eur. Ako to momentálne vyzerá?
Momentálne je proti denníku vedených 7 súdnych konaní sudcov, ktorí sa domáhajú ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 800 000 eur. Ospravedlnenie a vysokú náhradu škodu vo výške 1 000 000 eur požaduje i samotné občianske združenie Justičný Oskar, nakoľko v dôsledku uverejnenia sporového článku malo údajne prísť o sponzorské príspevky v rovnakej hodnote, ako je požadované odškodnenie.
- Ako sa megaproces vyvíja?
Doposiaľ boli dve žaloby sudcov zamietnuté, avšak po tom, ako sa žalobcovia odvolali, konanie ďalej prebieha na odvolacom súde. V jednom prípade žaloby sudcu bol vynesený právoplatný čiastočný rozsudok, proti ktorému sme však promptne podali dovolanie. V ostatných konaniach sa naďalej vykonáva dokazovanie.
- Čo máte ešte pred sebou?
Okrem dvoch podaných žalôb, ktoré boli právoplatne zastavené, máme pred sebou viac-menej všetky žaloby sudcov, ako i žalobu občianskeho združenia Justičný Oskar.
- Takže nie je definitívne ukončené ani konanie o žalobe, ktorej bolo čiastočne vyhovené?
Aj napriek negatívnemu výroku súdu naďalej trváme na tom, že je povinnosťou demokratických štátov zahŕňať elimináciu prekážok pre novinársku činnosť tam, kde je nutná informovanosť verejnosti a s ňou súvisiaca kontrola moci. Táto kontrola nemôže byť skutočná a efektívna, bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na osoby, ktoré túto moc vykonávajú, širokou verejnosťou. Aj preto sme v tomto prípade podali vo veci dovolanie.
- Z akého dôvodu súd zamietal podané žaloby?
Denník Nový Čas sa uverejnením sporových článkov snažil informovať verejnosť o veciach verejného záujmu, preto bolo nevyhnutné poskytnúť mu pri napĺňaní tejto funkcie priestor a maximálnu možnú mieru ochrany. Napokon, ako vo svojich rozsudkoch konštatoval samotný súd, uverejnenie sporných článkov nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov.
- Neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov tak možno v daných prípadoch vylúčiť?
Sudca je povinný preukazovať za každých okolností, a to tak vo svojom úrade, ako i mimo neho, správanie na vysokej úrovni. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Nakoľko žalobcov možno za takéto osoby označiť, v uvedených prípadoch neoprávnený zásah do ich osobnostných práv zjavne absentoval.
- Akí svedkovia doposiaľ v kauze vypovedali?
V konaniach vypovedajú ako svedkovia najmä samotní účastníci stretnutia v bare Bonanno, rovnako tak ďalšie vtedy prítomné osoby, ako súkromný šofér či obsluhujúca čašníčka. Nemenej dôležitými boli však i svedkovia, ktorým prináležalo vyjadriť sa k uvedenému sporovému prípadu najmä z profesijnej pozície, ktorú v danom čase zastávali, ako napr. vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic či vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
- Na čom stavali žalobcovia svoje tvrdenia?
Žalobcovia poukazovali na znalecký posudok, podľa ktorého mal denník Nový Čas údajne technicky upravovať v článku uverejnené fotografie. Preto mali byť hodnotiace závery denníka o súvislostiach so streľbou Ľubomíra Harmana, neprimerané.
- Akým spôsobom boli tieto tvrdenia žalobcov vyvrátené?
Ako reakciu na tvrdenia žalobcov sme dali vypracovať znalecký posudok priamo Kriminalistickému ústavu Praha, Polícii ČR. Z neho vyplýva, že všetky uverejnené fotografie boli pravdivé a autentické a skutkový základ, z ktorého vychádzali články žalovaného, bol nielen hodnoverný, ale najmä založený na pravdivých podkladoch.
- Aký bol najpádnejší argument v prospech Nového Času?
Sme radi, že i v týchto prípadoch súdna moc uznala, že nezastupiteľná úloha tlače pri informovaní verejnosti o otázkach verejného záujmu, ako i poslanie médií prejavujúce sa v podobe akéhosi nami s obľubou označovaného „strážneho psa“, bola vo vzťahu k osobám žalobcov naplnená.
- Čo ďalšie preukazuje, že denník svojím konaním nepochybil?
V konaniach sme poukázali na judikáty ESĽP, predložili emailové správy, ktorými boli účastníci stretnutia žiadaní o vyjadrenie, a z ktorých bolo zrejmé, že nebolo v úmysle denníka dostať žalobcov na pranier spoločnosti, ale priniesť tejto objektívne, overené a pravdivé informácie. Za zásadné považujeme i výpovede svedkov, nakoľko v nich boli často pádne nezrovnalosti.
- Čo podľa vás vypovedajú tieto procesy o slobode tlače na Slovensku?
Je pozitívom, že vydané rozsudky vo veci stretnutia v Bonanne sa s výnimkou jedného rozsudku, aj keď zatiaľ nie právoplatne, prikláňajú k liberalizácii tlače a poukazujú na skutočnosť, že jej prináleží poskytovať pri súčasnom rešpektovaní jej povinnosti a zodpovednosti, informácie o všetkých otázkach verejného záujmu, vrátane chodu súdnej moci, ako garantovi spravodlivosti, ktorého činnosť si vyžaduje bezprostrednú dôveru spoločnosti.
- Spory s denníkom Nový Čas vnímate ako boj za slobodu tlače. Prečo?
Sloboda prejavu je základný pilier demokracie, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. Práve preto súdne spory, v ktorých zastupujem médiá, vnímam ako boj za slobodu tlače. Novinári nemôžu byť pri svojej činnosti zastrašovaní a ovplyvňovaní, sloboda tlače by potom neplnila svoju úlohu.
