Napriek tomu, že hospodária s obrovským balíkom peňazí, ich dlhy dosahujú astronomické výšky. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) najhoršie bačovali v minulom roku v Trenčianskej a Košickej župe, kde dlh na obyvateľa prevýšil 80 €. Naopak, najlepšie si podľa týchto ukazovateľov žijú obyvatelia v nitrianskom regióne. Narábajú župani s našimi peniazmi s rozumom, alebo peniaze končia na predražených projektoch? Ako je na tom vaša župa?
Najzadlženejší spomedzi samosprávnych krajov je opäť Trenčiansky - bankám dlhuje viac ako 52 miliónov eur. Ak by chceli obyvatelia župy tento dlh vymazať, do spoločnej kasy by sa museli poskladať takmer po 90 €. Správu vypracoval Najvyšší kontrolný úrad.
Vedenie Trenčianskeho kraja nelichotivú situáciu potvrdilo. Rozhodujúce úvery a najvyššia zadlženosť vznikli podľa vicežupana Trstenského v rokoch 2008 - 2011, ešte za bývalého vedenia. Kraj doplatil na výstavbu svojho honosného sídla, ale aj netransparentné verejné obstarávania. „Dôkazom toho je aj polmiliónová pokuta z ÚVO za výstavbu budovy TSK, ako i 25-percentná korekcia za rekonštrukciu kasární na Trenčianskom hrade. Tieto pokuty musí súčasné vedenie TSK splácať za svojich predchodcov. O mnohom vypovedá aj to, že v roku 2013 TSK hospodáril v rozpočtovom provizóriu, poslanci odmietali schváliť rozpočet,“ uvádza vo svojom stanovisku trenčiansky vicežupan Jozef Trstenský. Ten paradoxne pôsobí aj na stoličke primátora v Novom Meste nad Váhom, ktoré dlhodobo kraľuje rebríčkom ako najlepšie hospodáriace mesto na Slovensku.
Podľa Petra Goliáša zo spoločnosti INEKO práve celková výška dlhu a jeho prepočítanie na jedného obyvateľa je pre ľudí najzrozumiteľnejšou položkou. „Celkový obraz sa dá však rátať aj cez ďalšie parametre, ako sú výška záväzkov po lehote splatnosti, likvidita, dlhová služba, ale aj to, či hospodária s prebytkom alebo vykazujú schodok. Tak sa podľa mňa dá najlepšie zhrnúť finančné zdravie samospráv,“ dodáva Goliáš.
V Košickej župe majú schodok
Správa NKÚ vo viacerých ukazovateľoch poukazuje aj na Košickú župu. Tá ako jediná mala za minulý rok vyššie výdavky ako príjmy. „V tomto prípade bol podľa zákona o rozpočtových pravidlách dosiahnutý schodok v rozpočte, a to vo výške viac ako 2 milióny eur, ostatné kraje hospodárili s prebytkom,“ píše sa v správe NKÚ. Nový Čas oslovil župu s otázkou, na aký účel si požičali viac ako 67 miliónov € a prečo ako jediní mali schodok v rozpočte.
Odpovede sme sa však nedozvedeli. „Sme ochotní sa vyjadriť, no potrebujeme viac času, nevieme, o ktorú štatistiku ide a potrebuje sa na to pozrieť riaditeľ Úradu KSK a vedúca finančného odboru, ktorí majú aj iné pracovné povinnosti,“ píše sa v stanovisku KSK. Trojicu najhoršie hospodáriacich samospráv uzatvára Trnavský vyšší územný celok, kde je dlh na obyvateľa viac ako 82 €. Podľa NKÚ je na tom najlepšie Nitriansky samosprávny kraj.
Ako von zo šlamastiky
Jozef Trstenský (55), vicežupan Trenčianskej župy
- Uzavrela sa nová úverová zmluva s lehotou splatnosti 25 rokov, čím sa predišlo možnému cross draftu, ktorý hrozil TSK v prípade uplatnenia predčasného splatenia úveru v roku 2016 zo strany banky. Optimalizovali sme bežné výdavky úradu TSK a všetkých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK. Urobil sa personálny audit, po ktorom sa znížil počet zamestnancov o 20 ľudí. Znížili sme počet stredných škôl, na elektronických aukciách sme ušetrili viac pol milióna eur. Ročne sa kraju darí znížiť dlh o 2,24 mil. eur.
Oľga Prekopová, hovorkyňa Nitrianskej župy
- Tešíme sa z tohto výsledku. Správu zatiaľ nemáme k dispozícii, ale dobrú finančnú kondíciu nám potvrdila aj štúdia nezávislého inštitútuINEKO, kde sme dosiahli z možných 6 bodov 5,1.
Platia za luxus
Stavba honosného sídla Trenčianskeho kraja stála župu 15 miliónov eur. Pri výstavbe 9-poschodovej budovy navyše kraj zvolil metódu priamej zákazky, čím podľa Úradu pre verejné obstarávanie porušil zákon. Ten naparil župe rekordnú pokutu pol milióna eur. Vyšší územný celok bude splácať túto sumu tri roky.
