Je to jeden zo záverov mimoriadneho nedeľňajšieho summitu 11 lídrov EÚ a Balkánu, o ktorom v pondelok krátko po polnoci informoval v Bruseli predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Ďalším zo 17 opatrení na zvládnutie návalu utečencov cez balkánsky polostrov je zintenzívnenie činnosti agentúry Frontex chrániacej vonkajšie hranice EÚ na hraniciach Grécka, Macedónska, Albánska a Srbska. Účastníci summitu sa dohodli aj na vytvorení kapacít pre 100.000 utečencov. Približne polovica tohto množstva pripadá na Grécko, zvyšok by mal vzniknúť na obdobie zimy na trase používanej migrantmi a utečencami medzi Gréckom a Rakúskom.
Juncker uviedol, že Grécko sa zaviazalo otvoriť do konca roka prijímacie centrá pre 30.000 utečencov, ďalších 20.000 miest zabezpečí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Podľa šéfa EK sa zúčastnené krajiny, medzi ktorými boli aj nečlenské štáty EÚ Macedónsko, Srbsko a Albánsko, dohodli, že si budú vymieňať informácie o príleve migrantov a zdržia sa prijímania jednostranných rozhodnutí, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ostatných. Tiež sa zaviazali, že utečencom na tzv. balkánskej trase ponúknu ubytovanie, zaregistrujú ich a za účelom výmeny informácií okamžite vymenujú kontaktnú osobu na najvyššej úrovni. Juncker povedal, že jediný spôsob, ako obnoviť poriadok, je spomaliť nekontrolovaný tok ľudí. Zároveň zdôraznil, že musí skončiť politika presúvania utečencov medzi susednými krajinami.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila minisummit za "dôležitý v tom zmysle, že do vyhlásenia sa dostali humanitárne otázky". Podľa nej vzniklo "koordinovanejšie riadenie", každopádne sa k nemu "všetci zaviazali". Rakúsky kancelár Werner Faymann konštatoval, že je potrebné rozlišovať medzi vojnovými utečencami a osobami bez práva na azyl. Tých druhých treba zachytávať už o 2200 kilometrov skôr na grécko-tureckých hraniciach. Vo veci posilnenia agentúry Frontex existujú konkrétne finančné a personálne rozhodnutia. "Značné prostriedky" si bude vyžadovať spolupráca s Tureckom, pričom rokovania s Ankarou bežia v súčasnosti "na plné obrátky". Podľa neho malo mimoriadne stretnutie v Bruseli zmysel, ale takýchto stretnutí bude potrebných ešte viac, kým bude všetko fungovať.
