Po drastickom znížení humanitárnej pomoci nedokážu v exile prežiť, nemôžu si dovoliť zaplatiť pašerákov, aby ich dostali do Európy alebo sa im jednoducho cnie po domove. Ich návraty do Sýrie spoločne so vzrastajúcou emigráciou do Európy naznačujú, že podmienky pre utečencov v hostiteľských krajinách regiónu sú čoraz neznesiteľnejšie, hovoria to samotní utečenci aj úrady. "Prestali sme dostávať akúkoľvek pomoc," citovala agentúra AP vyjadrenie 47-ročného Adnana v utečeneckom tábore Zátarí na severe Jordánska, ktorý spravuje OSN. Muž vybavoval pre svoju rodinu miesta v autobuse, ktorý ich odvezie k sýrskym hraniciam, vzdialeným asi 10 kilometrov. Priezvisko nechcel uviesť v obave zo sýrskych orgánov.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) má zo stúpajúceho počtu odchodov obavy. "Je to nebezpečné rozhodnutie," vyhlásil šéf kancelárie UNHCR v Jordánsku Andrew Harper. Návrat utečencov, prevažne žien a detí, do vojnou zničenej Sýrie "signalizuje zlyhanie medzinárodného režimu ochrany", citovala ho AP. Vyše štyri milióny Sýrčanov ušli pred občianskou vojnou vo svojej krajine, ktorá v súčasnosti pokračuje piatym rokom. Väčšina z nich sa usadila v Turecku, Libanone a Jordánsku, predovšetkým v mestských oblastiach. Keďže nesmú legálne pracovať, sú závislí od humanitárnej pomoci a príležitostnej práce. Nedávne škrty v humanitárnej oblasti, napríklad zo strany Svetového programu výživy, sú dôsledkom chýbajúcich financií a pre utečencov sú zničujúce. V Jordánsku zasiahli vyše pol milióna utečencov.
Adnan s 12-člennou rodinou ušiel pred vyše troma rokmi z dediny v provincii Dará pri jordánskych hraniciach, kde sa v roku 2011 zrodilo povstanie proti sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Usadili sa za hranicami v Jordánsku, kde žili z potravinových lístkov, a dvaja najstarší synovia predávali zeleninu, aby zarobili na prenájom bytu. Pred dvoma mesiacmi prišli o všetky tieto zdroje. Dvaja najstarší synovia, ich 14-ročný brat a sestra odišli do Európy - dvaja sú už vo Švédsku a dvaja ešte v Turecku. Adnan má v úmysle ísť za deťmi do Európy, len čo to bude možné. Cesta však stojí tisíce dolárov vrátane 400 dolárov za nový sýrsky pas, s ktorým by mohol odletieť do Turecka bez víz, ďalšie financie sú potrebné na letenku a úplatky pre pašerákov. Adnan hovorí, že si nemôže dovoliť zaplatiť to pre zvyšok rodiny - svoju matku, svoju manželku, šesťročného syna, dve nevesty a dve vnučky. Preto sa rozhodli, že sa ženy a deti vrátia domov do Sýrie. Z domovskej dediny sa pokúsia dostať do Turecka po súši. Na otázku, či nie je riziko cestovania v Sýrii privysoké, odpovedal, že jednoducho nemajú na výber.
"Odhlásenie" sa vybavuje v prívesoch na okraji utečeneckého tábora. Pracovníci OSN tam ľudí varujú, že by pre nich bolo bezpečnejšie zostať v Jordánsku, kým sa nebudú môcť legálne pripojiť k rodine v Európe. Adnanova manželka na to povedala, že aj "zjednotenie rodiny si vyžaduje dlhý čas". Počet utečencov, ktorí opúšťajú utečenecké tábory, v ostatných mesiacoch vysoko prevyšuje počty prichádzajúcich. Čerství utečenci hovoria, že Jordánsko sprísnili vstupnú procedúru. Museli čakať tri mesiace v odľahlej púštnej oblasti na hraniciach, kým im povolili vstup. Jordánsko argumentuje bezpečnostnou kontrolou prichádzajúcich. Pre porovnanie, v auguste sa vrátilo z Jordánska do Sýrie 3853 utečencov, v júli ich podľa údajov OSN bolo 1934.
Nie je jasné, koľkí z vracajúcich sa utečencov plánujú zostať v Sýrii a koľkí to považujú za prestupnú stanicu na ceste do Európy. Odlety lietadiel z letiska v jordánskom Ammáne do Turecka, čo je prvá etapa cesty utečencov do Európy, medzičasom vzrástli zo 45 letov v júni na 150 v júli a 480 v auguste, citovala agentúra AP Sophie Etzoldovú z OSN. Z Turecka a Libanonu sú dostupné iba čiastočné štatistiky o pohybe utečencov. Za uplynulých 12 mesiacov sa z Turecka vrátilo do Sýrie asi 94.000 sýrskych utečencov, asi polovica z nich do mesta Kobané po tom, ako z neho ustúpili militanti z tzv. Islamského štátu.
UNHCR vyjadril presvedčenie, že väčšina z vyše dvoch miliónov Sýrčanov v Turecku zostáva, pričom hlavným dôvodom je zrejme to, že tam majú lepšie životné podmienky ako v Jordánsku či Libanone. V Libanone počet registrovaných utečencov klesol zo 140.000 v januári na súčasných 1.078.000. Pracovníci OSN nevedia, kde sa nachádzajú. Stovky Sýrčanov odchádzajú denne loďami z Libanonu do Turecka a možno predpokladať, že ich cieľom je Európa. Utečenci v Bejrúte povedali, že poznajú rodiny, ktoré odišli do Európy, ale žiadne, ktoré by sa vrátili nazad do Sýrie. Návrat do vlasti je jednosmerný lístok. Jordánsko, Libanon ani Turecko totiž nepovoľujú utečencom opakované prekročenie hraníc.
