Tibor Bartfay sa narodil 12. mája 1922 v Nitre. Bol synom známeho slovenského sochára Júliusa Bartfaya, ktorého spolu s Jánom Koniarekom považujú za spoluzakladateľa moderného slovenského sochárstva v 20. storočí.
Študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u profesora Ferencza Sidlóa a v rokoch 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od 50. rokov minulého storočia žil a tvoril ako slobodný umelec v Bratislave. Bartfay patril k významným osobnostiam slovenského umenia, novodobého sochárstva - komornej i monumentálnej tvorby. Svojou tvorbou sa prihlásil k modernému proeurópskemu sochárstvu. Vytvoril viac ako 30 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží.
Bol jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého tvorba neraz zaujala aj v zahraničí. Vystavoval doma a v Českej republike, Nemecku, Egypte, Francúzsku a v USA. Za svoju tvorbu získal rad ocenení. Od roku 1997 figurovalo jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrila Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.
Tibor Bartfay sa sochársky podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na Námestí Ľudovíta Štúra či fontány Planéta mieru na Hodžovom námestí v Bratislave.
Úctu a hold najslávnejšiemu rozprávkarovi všetkých čias Hansovi Christianovi Andersenovi vzdal Bartfay vytvorením jeho pôsobivej sochy, ktorú v júni 2006 odhalili na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí.
