Európa dominuje najmä v hospodárskej oblasti, svetovom obchode, poskytovaní rozvojovej pomoci, ale aj pri ochrane životného prostredia a boja proti negatívnym dopadom klimatických zmien.
Najnovšia správa Eurostatu publikovaná začiatkom septembra porovnáva krajiny G20, kam je zaradená EÚ, jej 4 členské štáty - Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia , a ďalších 15 štátov od vyspelých Spojených štátov, cez menej rozvinutú Indiu, až po najväčšieho vývozcu čierneho zlata, Saudskú Arábiu. Podľa údajov z roku 2013 spolu G20 tvorila 61% zemského povrchu, 64% svetovej populácie a vyprodukovala 85% svetového HDP. Analýza sa zamerala na jednotlivé krajiny z viacerých hľadísk, ako životná úroveň, populácia, vzdelanie, obchod, výskum, či ochrana životného prostredia.
V EÚ žije viac ako 506 miliónov obyvateľov, čo je vyše 7% svetovej populácie. Väčší podiel má iba najľudnatejšia Čína a druhá je India. Tá má podľa odhadov predbehnúť Čínu do roku 2060. S počtom obyvateľov je EÚ v popredí aj v porovnaní s takými krajinami, akými sú Spojené štáty, Indonézia, či Brazília - najľudnatejšia krajina Južnej Ameriky, a jej výhodou je práve stabilita a kvalita životnej úrovne u Európanov.
Dôležitý však nie je len počet obyvateľov, ale aj ich prínos pre svetovú ekonomiku. Zatiaľ čo Európania tvoria 7% svetového obyvateľstva, vyprodukujú až 23% svetového HDP, čo je najviac v celosvetovom meradle. V medzinárodnom obchode sa európskej dvadsaťosmičke naozaj darí. Je najväčším svetovým vývozcom a na svetovom obchode má väčší podiel ako Spojené štáty, Čína, či akákoľvek iná krajina G20. Na druhej strane, India aj napriek obrovskej populácii nedokáže konkurovať ostatným veľkým aktérom.
Keď sa pozrieme na EÚ z iných pohľadov, prosperuje najmä v oblasti ochrany životného prostredia. Jednou z priorít európskej spoločnej politiky je boj proti negatívnym dopadom klimatických zmien . Práve vďaka ekologickej uvedomelosti sa Únii darí udržiavať emisie skleníkových plynov na úrovni iba 7,4 ton na obyvateľa. Môžeme sa chváliť líderstvom spomedzi najvyspelejších ekonomík aj vo využívaní obnoviteľných zdrojov energií, kde je EÚ lepšia ako celosvetový priemer.
Európska dvadsaťosmička dokazuje svoju vysokú životnú úroveň aj z hľadiska komunikácie a dopravy, kde sú v rámci G20 priepastné rozdiely. Napríklad podiel obyvateľstva využívajúceho internet v EÚ bol 77%. Internet je najbežnejšou súčasťou pre Kanaďanov a Japoncov (86%), naopak najzaostalejšími sú Indonézania a Indovia (15%).
Na základe správy Eurostatu, ktorá skúmala vyspelosť jednotlivých krajín z viacerých hľadísk, sa potvrdzuje pozícia EÚ ako jedného zo svetových lídrov, a to najmä na poli medzinárodného obchodu, priemyslu, služieb, životného prostredia a hospodárskej výkonnosti.. Jednou z oblastí, kde by sa však mala Európa polepšiť, je nepriaznivý demografický vývoj a starnutie obyvateľstva. Tu je totiž na chvoste rebríčka. S rovnakým problémom zápasí aj Japonsko. Tento problém vníma Únia ako výzvu na ďalšie napredovanie. Priestor na zlepšenie je aj v iných oblastiach. Je v záujme nás všetkých a našich budúcich generácií, aby EÚ naďalej prosperovala.
