V drevenici desiatky rokov žili manželia Jano a Viktória, ktorí si pre prostoduchosť sami nevedeli pomôcť od nevolaných votrelcov - húfov štípajúcich bĺch a špiny. „Je to chudobou zakliata drevenica,“ povedala suseda z neďalekého domu. Aj ona vie, že majiteľ domu hrnčeky poprikrýval kúskami kartónu. Prečo? „Aby nám do kávy nepadali muchy a iná háveď, vysvetlil Jano, ktorý priznal, že so štípajúcimi blchami bojuje vo dne aj v noci. Blchy sa dostali aj do obecnej politiky. Keď vtedajšieho starostu, ktorý sa o rodinu staral, opýtali, či aj v iných domoch ich dediny sú blchy, odpovedal áno a kvôli tomu sa ľudia jeden druhého neštítia. Obuli sa však do neho vtedajší poslanci a mnohí ľudia, že ak nepovie, v ktorom dome sú blchy, tak ho odvolajú z funkcie... Napokon sa múdre dedinské hlavy upokojili...
Čakanie na syna...
Pred dvomi desaťročiami vtedy 56-ročný otec dvoch dcér, ktorý sa motal okolo rodičovskej drevenice (často s rozopnutým rázporkom), okoloidúcim rozprával, že čoskoro sa im domov vráti syn. „Teraz je na vojne, ale kvôli chorej chrbtici je už rok v nemocnici,“ tvrdil otec. Pravdou však je, že manželia z drevenice žiadneho syna nikdy nemali. Len dve dcéry. Jedna sa vydala na východné Slovensko, druhá bola od narodenia mentálne retardovaná. Keď dospela, ktosi jej urobil dieťa. Otec však ostal dedinským tajomstvom, mladú matku zobrali do cirkevného domu v krajskom meste. „V ústave je jej lepšie,“ povedal pred rokmi dnes už bývalý starosta, ktorý ako opatrovník mentálne postihnutej vybavil invalidný dôchodok. Spätne jej vyplatili takmer tisíc eur. Peniaze však z obecného úradu ukradol zlodej, ktorý si odniesol aj výpočtovú techniku. Poslanci rozhodli, že ukradnuté peniaze mladej žene vrátia z obecnej kasy.
Keď vtedajší reportér Nového Času odchádzal z dediny, zastavil ho akýsi chlap, aby ho odviezol. Keď mu povedal kde bol, s neskrývaným prekvapením sa ho opýtal, či sa nebál. Veď oni nikomu neubližujú, čoho sa tam treba báť? „Biedy, chlapče, biedy. Lebo keď sa tá na človeka nalepí, už sa jej nezbavíš...“ Možno aj preto dedinčania k Janovi a Viktórii nechodili... Pre úplnosť dodajme, že Jano už zomrel a jeho žena Viktória je v domove dôchodcov.
