Práve preto je na školách povinné čítanie, ktoré prinúti občas niečo prelistovať aj tých, čo knižkám neholdujú. Každý z nás má však svoju obľúbenú knižku alebo autora, ktorého si pamätá z detstva, či ho číta aj v súčasnosti. Možno je vaša naj kniha práve Kukučínova novela Keď báčik z Chochoľova umrie, ktorú vám včera priniesol denník Nový Čas. A s knižkami len začíname! Už budúci piatok prinášame veselú klasiku J. G. Tajovského Statky-zmätky za jedinečnú cenu 0,69 eura aj s novinami. Najlepšie je vybrať si knižku podľa svojho gusta. Ak musíte niečo čítať nasilu, nemáte z toho taký pôžitok. Nie vždy to je však pravda.
Prečítať si zdanlivo nútene Kukučínovu novelu nemusí byť utrpenie. „Pamätám si, že ma zaujal názov Keď báčik z Chochoľova umrie. Myslel som si, že to bude detektívka, no nakoniec som sa na tej poviedke dosť zasmial,“ zaspomínal Miki Knižka (39), horský záchranár z Popradu. Podľa Jána Papugu, predsedu Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, je možno problém, že niektoré knihy sú označené ako povinná literatúra. „Mnohých mladých ľudí v mladom veku práve niečo zaváňajúce prikázanou povinnosťou odradí,“ myslí si Papuga.
Pritom je dokázané, že kto číta, nemá problém s jazykom a so štylistikou. „Aj keď mnoho školákov ohŕňa nad výberom povinnej literatúry nos, je tam veľa tém, ktoré sa dajú preniesť do súčasnosti,“ uzavrel. Niektorí si zasa radi pripomenú staré časy v školských laviciach, pretože sa im detstvo spája aj s povinným čítaním. „Knižka od Kukučína v denníku ma veľmi potešila, pretože som si vďaka nej zaspomínal na svoje študentské časy. A najmä slovenskú literatúru mám veľmi rád,“ povedal dôchodca Štefan Horváth.
| Barbora Adamcová (26), predajca, Bratislava: - Najradšej som mala Babičku od Boženy Němcovej a knihy od Čapka. Tie ma bavili najviac, ale ťažko povedať prečo. Absolútne sa mi páčil štýl Čapkovho písania, k tým knihám mám hlboký vzťah. |
| Miki Knižka (39), horský záchranár Poprad: - Mám rád knihy, detektívky od Jo Nesba. Naposledy som čítal od neho Šváby. Dokonca som sa s ním aj osobne stretol na večeri, keď bol liezť v Tatrách. |
| Michal Belej (30), copywriter, Bratislava: - Jednoznačne David Sedaris Naháč. Má talent na rozvíjanie banálnych vecí zo života absurdných rozmerov. Ešte sa mi nestalo, že by som sa smial na smutných veciach, ako je napríklad smrť. Ale tento autor dokáže aj toto brilantne spracovať s výnimočnou dávkou humoru. |
| Štefan Horváth (82), dôchodca, Lučenec: - Mám rád slovenskú literatúru, a tak som hlavne v minulosti rád čítal. Bavila ma moja rodáčka Božena Slančíková-Timrava a jej Ťapákovci a Margita Figuli - Tri gaštanové kone, ktorá je o tradičných ľudských hodnotách. |
