K zvýšenému monitorovaniu pobaltského vzdušného priestoru zo strany NATO došlo po zásahoch Ruska na Ukrajine. "Od 1. septembra budeme mať osem lietadiel zaradených do misie na monitorovanie vzdušného priestoru," povedal hovorca aliancie, podplukovník Jay Janzen, ktorého slová v utorok citovala belgická spravodajská agentúra Belga. V súčasnosti aliancia na tento účel využíva šestnásť lietadiel, čo je však podľa slov podplukovníka Janzena "nad rámec vojenských potrieb".
Spojenci NATO v roku 2014 zoštvornásobili pôvodný počet štyroch lietadiel vykonávajúcich dozor nad Estónskom, Litvou a Lotyšskom na šestnásť. Tri pobaltské krajiny, členovia NATO od roku 2004, nemajú vlastnú vojenskú kapacitu na zabezpečenie tejto operácie. Od 1. septembra dôjde k zmene, keď túto misiu už budú zabezpečovať len štyri maďarské Gripeny JAS-39 z litovskej leteckej základne Šiauliai a štyri nemecké lietadlá typu Eurofighter vzlietajúce z estónskej základne v Ämari.
Medzi lietadlá, ktoré ukončia svoju činnosť patria aj štyri belgické stíhačky F-16, ktoré operovali z poľskej leteckej základne v Malborku. Litovský minister obrany Juozas Olekas naznačil, že zníženie počtu monitorujúcich lietadiel nad Pobaltím nebude znamenať zníženie regionálnej bezpečnosti, pretože aliancia bude racionálnejšie využívať dostupné zdroje.
