Oznámil to britský minister obrany Michael Fallon a dodal, že zastarávajúce stíhačky Tornado budú pri náletoch využívať ešte najmenej začiatkom roka 2017. Británia predtým vyhlásila, že stíhačky Tornado zostanú v prevádzke do marca 2016, teda o rok dlhšie oproti pôvodnému plánu, a že nakoniec ich zo služby stiahnu. Fallon však počas návštevy v Iraku oznámil, že lietadlá umiestnené na základni na Cypre majú potenciál, čo znamená, že by mohli lietať dlhšie.
"Letky Tornád sa ukázali v leteckej kampani ako užitočné vďaka presným zbraniam, ktoré nesú, a vďaka prieskumu a pozorovaniu, ktoré vykonávajú, keď nepodnikajú útoky," povedal Fallon pre britskú rozhlasovú stanicu BBC, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
"Američania a ďalší spojenci obzvlášť ocenili prínos Tornád, a preto necháme túto letku v akcii ešte ďalší rok," dodal britský minister obrany. Koalícia pod vedením Spojených štátov podnikla v posledných dňoch desiatky náletov v Iraku a Sýrii, keďže sa snaží oslabiť militantov z IS, ktorí obsadili obrovské územné pásma v oboch krajinách, kde sa snaží vytvoriť kalifát.
Británia je súčasťou koalície pod vedením USA, ale má povolenie parlamentu vykonávať iba letecké útoky v Iraku, nie v Sýrii. Turecko začalo pred týždňom a pol svoje prvé nálety proti Islamskému štátu v Sýrii, zároveň však začalo útočiť aj na kurdských militantov.
Irak čelí hrozbe Islamského štátu, urýchlene digitalizuje národnú knižnicu
Iracká národná knižnica v Bagdade skrýva poklady vekov, pokrčené a zažltnuté listiny s príbehmi sultánov a kráľov, udalosti z čias okupácie a oslobodzovania, vojny i mieru. Knihovníci a akademickí pracovníci v Bagdade teraz horúčkovito pracujú na digitalizácii týchto kroník bohatých a búrlivých dejín Iraku po tom, ako boli tisíce dokumentov počas Američanmi vedenej invázie do krajiny stratené alebo poškodené, píše agentúra AP.
V čase, keď sa militanti Islamského štátu vydali na cestu zničenia irackej histórie a kultúry vrátane nenahraditeľných kníh a rukopisov, spustili Iračania veľký projekt digitalizácie, aby zachránili a uchovali doklady o svojich vyše niekoľkotisícročných dejinách. Podľa vedúceho oddelenia mikrofilmu Mázina Ibráhíma Ismáíla testujú tento proces na dokumentoch z ministerstva vnútra z čias vlády posledného irackého monarchu Fajsala II. (1939-58).
"Keď dokončíme reštaurovanie starších dokumentov z osmanského obdobia, spred 200-250 rokov, začneme ich fotografovať na mikrofilm," povedal. Digitalizácia archívov, ktoré nebudú bezprostredne sprístupnené verejnosti, má za úlohu zabezpečiť, že ich obsah prežije prípadné budúce hrozby. Technici sterilizujú rukopisy a dokumenty počas 48 hodín, zbavujú ich prachu a ďalších nečistôt, ktoré sa na nich časom nazbierali. Potom ich prechádzajú za pomoci japonského hodvábneho papiera, určeného na konzerváciu kníh.
Bagdadská národná knižnica bola zriadená v roku 1920 Britmi a spočiatku ju viedol katolícky kňaz. Na začiatku Američanmi vedenej spojeneckej invázie v roku 2003, keď metropolu zachvátil chaos, podpaľači knižnicu podpálili. Zničili 25 percent kníh a 60 percent archívov vrátane osmanských záznamov nevyčísliteľnej hodnoty. Archívy z rokov 1977 až 2003 zhoreli na popol. Staršie archívy, z rokov 1920-77, vrátane citlivých dokumentov ministerstva vnútra, boli uložené vo vreciach na ryžu a požiar prežili.
Počas spojeneckej invázie do Iraku boli významné knihy a dokumenty uložené na inom mieste, kde sa však k nim dostala voda, pretože americké tanky zničili vodovodné trúbky. Poškodených bolo vtedy asi 400.000 strán dokumentov - časť z nich pochádza z osmanského obdobia - a 4000 vzácnych kníh. Boli medzi nimi aj vzácne hebrejské archívy, z ktorých bola väčšina neskôr presunutá do Washingtonu, uviedla AP.
Bagdad navštívil tím expertov z Kongresovej knižnice, aby posúdil škody, ktorý odporučil postaviť novú budovu národnej knižnice. Umelecká stavba, navrhnutá architektonickým štúdiom AMBS Architects v Londýne, v rozlohe 45 000 metrov štvorcových by mala byť sprístupnená na budúci rok.
Dovtedy chce Bagdadská národná knižnica pomáhať oblastiam zasiahnutým bojmi, aby sa aj ony mohli tešiť z irackej kultúry. Pracovníci knižnice hovoria, že šírenie irackého umenia a literatúry je kľúčové v boji s terorizmom. V nedávnych mesiacoch knižnica darovala 2500 kníh zo svojich fondov knižniciam v provincii Dijála, kde iracké sily dobyli nazad mestá obsadené Islamským štátom.
,,Militanti chcú, aby história zobrazovala ich vlastné názory namiesto toho, čo sa v skutočnosti stalo. Preto, keď je nejaká oblasť oslobodená, posielame tam knihy ako náhradu za to, čo tam bolo odcudzené alebo zničené. Aby Iračania v tejto oblasti mali prístup k týmto materiálov a boli vždy pyšní na svoje bohaté dejiny," citovala AP jedného z pracovníkov knižnice.
