Podľa odhadov ide až o 150 000 ľudí, ktorí tam neplatia dane! Mestskú kasu pripravujú o peniaze aj samotní Bratislavčania, ktorí sa nezúčastnili sčítania obyvateľstva. Ročne ju tak oberajú o viac ako 10 miliónov eur. Navyše, metropola nedostáva na plnenie funkcie hlavného mesta od štátu ani cent. Do tohto problému sa už obulo občianske združenie Mladá Petržalka, ale aj primátor Ivo Nesrovnal, ktorý pripravuje Bratislavskú deklaráciu. Zo zákona o hlavnom meste vyplýva, že Bratislava musí plniť funkciu politického, administratívneho, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra štátu.
Okrem toho však čelí aj ďalšiemu problému. Nielenže vďaka zlému sčítaniu obyvateľov ročne prichádza o viac ako 10 miliónov eur, o peniaze ju oberajú aj cezpoľní. „Ak predpokladáme, že v Bratislave žije načierno 150-tisíc ľudí, tak ročne mechanickým prepočítaním prichádza o viac ako 30 miliónov eur z podielových daní," dodal Kríž.
Primátor chystá deklaráciu
Problém s financovaním mesta nie je ľahostajný ani primátorovi. Predstavil návrh riešení, ktorých prostredníctvom má metropola získať viac peňazí na rozvoj. „Bratislava je hlavné mesto. Jej rozpočet však svedčí len o tom, že je na tom ešte horšie ako akákoľvek ďalšia z 2 900 obcí na Slovensku,“ vysvetlil primátor. Dostáva totiž len 2,35 % z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb.
Vzhľadom na jej počet obyvateľov, ktorých je podľa primátora približne 450-tisíc, by ale mala dostávať až 4,5 %. Mesto tak hospodári s takmer polovičným rozpočtom, ako by malo. Z 230 miliónov, ktoré má k dispozícii, ide 85 % na povinné výdavky, zo zvyšku musia byť financované zazmluvnené výdavky ako zimná a či letná údržba. Na rozvoj hlavného mesta ostáva tak iba 7 %, čo je podľa Nesrovnala neúnosné.
Dojná krava Bratislava
Čo ju najviac dojí metropolu?
1. zlé sčítanie obyvateľstva (10 miliónov €)
2. neplatenie miestnych daní ľuďmi bez trvalého pobytu (viac ako 30 miliónov €)
3. extra výdavky mesta, údržba ciest 1. triedy
5. neplatenie dane z nehnuteľnosti orgánmi štátnej správy
