„Nebojíme sa, pretože ľudia spolupracujú, tiež nechcú toľko veľa zvierat, uvedomujú si, že šíria choroby. Väčšinu tých zvierat tu nemajú preto, lebo by ich chceli, ale preto, že ich tu niekto vyhodil z auta, potom sa množia. Tí ľudia sú aj radi, že ich nebude tak veľa, pretože niektoré zvieratá aj napádajú ľudí a združujú sa,“ uviedla predsedníčka Združenia za práva zvierat Diana Truchlíková.
Najprv ľuďom v osade členovia Československého kastračného programu vysvetlia, že psíkov, ktorí majú majiteľov, chcú ošetriť, vykastrovať a následne im ich vrátia späť. V týchto lokalitách sú totiž miestni zvyknutí, že príde niekto z odchytovej služby, vezme psy a už ich nikdy nevráti späť. Aj to je dôvod, prečo psy skrývajú. „Pokiaľ však vidia, že na druhý deň sem prídeme a im psíkov do osady vrátime, tak potom nemajú problém dať nám ďalších. Naozaj tu nie je problém s komunikáciou,“ zdôraznila Truchlíková. Kastrovať psíkov z týchto dvoch osád budú až do nedele 2. augusta.
Do Spišského Štiavnika prišli preto, že samotná obec ich požiadala o pomoc. Vedľajšia Hranovnica mala rovnaký problém, a tak ju dobrovoľníci oslovili s rovnakou ponukou. „Predpokladáme, že by sme mohli odchytiť a kastrovať asi 140 psov v oboch osadách. Počet tých, ktorých ale odtiaľto vezmeme, pretože nemajú majiteľov, si netrúfnem odhadovať. Toto však nie je problém len podtatranských osád, je to problém na celom Slovensku, kastrovali sme napr. aj v Zlatých Klasoch pri Bratislave, kde bolo okolo 200 zvierat,“ doplnila Truchlíková. Niekedy žiada členov kastračného programu o pomoc samotná obec, inokedy napr. útulky. Organizácia má aj spätnú väzbu, najmä od psích útulkov. Pokiaľ sa v ich okolí urobila kastrácia, následne počas ďalšieho roka mali menší prísun zvierat z osád.
