Obidvaja - útočník aj jeho obeť - boli pred dvadsiatimi rokmi vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Martinčan, ktorý si odpykával 20-mesačný trest za krádež, po hádke zjedol Jozefovi kocky na hranie, vyrobené z chleba. Martinčan, vtedy 35-ročný Jozef J., bol v nemocnici nepokojný a na príkaz lekára bol pripútaný o lôžko, takže sa nemohol brániť.
Štefan, ktorý mu chodil dávať jesť, však znenazdajky vyskočil na posteľ a začal väzneného zlodeja škrtiť. Väzenskému dozorcovi sa podarilo škrtiča zhodiť z Martinčana, ktorý už chrčal a z úst mu išla pena... Jozef, ktorého obvinili z pokusu o vraždu, sa vyjadril, že Martinčan je simulant, ktorý otravuje zdravotnícky personál a treba ho zabiť... Prečo dnes 48-ročný Jozef škrtil? ,,Ak dostanem zlú reakciu, musím vraždiť," povedal. V jednom z listov z väzenia napísal kostrbatým písmom: ,,Načo žijem, aj tak trápim odmalička."
Škrtenie bolo obľúbenou činnosťou Jozefa. Rok pred útokom vo väzenskej nemocnici v Trenčíne v pezinskej psychiatrickej liečebni počas liečby závislosti od alkoholu opaskom z nemocničného župana uškrtil pacienta († 61) z Piešťan. Dostal za to trest 15 rokov.
Príbeh škrtiča Jozefa má ďalšie pokračovanie. Začiatkom septembra 1999 dozorca leopoldovskej väznice o druhej v noci upozornil troch odsúdených, aby vypli rádio. Vzápätí v ich cele zavládlo ticho. Nadránom tam však väzňa Štefana († 27) zo Sasinkova (okres Hlohovec) našli na posteli mŕtveho. Okolo krku mal omotaný kožený opasok.
Zakrátko vyšlo najavo, že Štefana, odsúdeného na osem rokov za lúpež, zavraždili jeho dvaja spoluväzni. Najprv ho uspali silnými práškami v káve. Potom ho zaškrtili a nechali ležať na posteli, aby jeho smrť vyzerala ako samovražda. "Mal všeličo na rováši, ale smrť si nezaslúžil," povedala krátko po vražde pre Nový Čas užialená Štefanova matka. Jozef si vtedy odpykával 15-ročný trest za spomínaný pokus o vraždu. Spolu s komplicom boli obvinení z vraždy a dostali doživotie.
