Na rozlúčke s hereckou legendou Ladislavom Chudíkom († 91) prehovorili jeho najmilší: Najvrúcnejšie vyznania pre maestra!

V historickej budove Slovenského národného divadla sa totiž na pravé poludnie začala derniéra životnej hry herca, ktorého milujú celé generácie. Rozlúčiť sa prišla zronená manželka Alenka s dcérou Berenikou a desiatky kolegov. Katafalku s ostatkami obrovskej legendy sa uklonili najväčšie osobnosti slovenskej kultúry a spoločenského života. Na múdrosť, lásku a skromnosť tohto obdivuhodného umelca spomínali s bolesťou v hlase herci Milka Vášáryová (73), Dušan Jamrich (68) či Robert Roth (42). Ich krásne slová dojímajú k slzám...

 

Ladislav Chudík bol na doskách 70 rokov

• narodil sa 27. mája 1924 v Hronci
• študoval Štátne konzervatórium v Bratislave 
• od roku 1944 bol člen Čino hry SND
• v rokoch 1963 až 1966 pôsobil ako šéf Činohry
• získal titul zaslúžilý umelec a mnoho ocenení
• v roku 1998 získal od prezidenta Michala Kováča štátne vyznamenanie
• stvárnil 130 filmových a divadelných postáv, preslávil sa postavou primára Sovu v  legendárnom československom seriáli Nemocnica na okraji mesta z roku 1978
• herecká legenda zomrela v nemocnici vo veku 91 rokov 29. 6. 2015

Robert Roth

Syn, ktorého nikdy nemal

Ladislav Chudík stál celý život na strane hodnôt, či už spoločenských, alebo umeleckých. Až sa sám hodnotou stal. Umelec života i javiska. Ladislav Chudík je univerzálny estetický podnet pre nás mladších aj tých po nás. Aktívne sme sa na javisku s ním tí mladší stretli už menej. Áno, viem, menej je niekedy viac. Ale v tomto prípade menej je menej.

S Ladislavom Chudíkom ma spájalo silné osobné puto, ktoré som vnímal ako objatie celej mladšej generácie, ktorej naozaj veľmi fandil. Preto dovoľte jednu osobnú spomienku. Raz mi v divadelnom bufete vložil do ruky imaginárny predmet, ktorý som nevedel dešifrovať. Spýtal som sa ho, čo to je. Štafetový kolík, kolega, priateľ. Nenechal som si ho pre seba. Je štafetový. Putuje celou našou generáciou a aj bude. To môžeme zaručiť. Ďakujeme.

Dušan Jamrich

Najlepší priateľ

Pán herec, pán občan, pán Európan, pán vlastenec, pán pedagóg. Lacko, tieto prívlastky poznáš, sú z dennej tlače minulosti. Divadelný vedec napísal: „Bystrosť umu, sila vôle, racionálne prvky herectva vždy v harmonickej rovnováhe s citovými...“ Do ľudskej reči to preložil Fero Dibarbora. „Idem s ním po námestí a všetky ženy sa obracajú, zamilovane hľadia. Ja kráčam a on vedľa mňa, akoby sa vznášal. Majestátne, graciózne, vznešene. Nie je to bohviečo chodiť s Chudíkom po ulici. Lacko, je toho neúrekom, za čo ti treba ďakovať. Ďakujem ti za naše spoločné obedy v starom Carltone. V čase, keď sa s tebou život nemaznal. Nebol som tvojím priamym žiakom, ale tie obedy pre mňa znamenali ďalšiu vysokú školu. A nielen to. Dovolil si mi nazrieť do svojho vnútra. Do vnútra človeka osudom neraz ťažko skúšaného, človeka trápiaceho sa, citlivého. Ale chlapsky nepoddajného. Lacko, v mnohom si mi nahradil otca. Vďaka. Ďakujem ti za tvoj vzťah k poézii. Povedal si: „Viem, že poézia svet nezmení, ale môže zmeniť človeka, obohatiť dušu, priviesť ku kráse. Má dar zasahovať ľudí do hĺbky.“ Presne podľa tvojho milovaného Seiferta.

Tvoj humor bol raz láskavý, inokedy suchý, anglický alebo eruptívno sarkastický. Lebo pod krunierom vážnosti, dôstojnosti, autority, ušľachtilosti, noblesy sa v tebe skrýval beťár z Hronca. Beťár, to je tvoj výraz. Aj za to ti ďakujem. Aj za to, že si bol vždy hrdý na dres SND. Hviezdoslav povedal: „Ďakujme na kolenách Bohu, že požehnal nám básnik.“ My ďakujeme na kolenách Bohu, že požehnal nám Chudíka. Lebo mať Chudíka v divadle bolo dobre. Mať Ladislava Chudíka ako vzor sa oplatí. Lacko, keby boli voľby na slovenskom divadelnom olympe, určite by si bol Zeus. V Anglicku by si bol lordom. Vo Francúzsku rytierom čestnej légie. Lord, rytier, aristokrat, majestát, pilier, neviem. Jednoducho úžasný Laco Chudík. Vážený pán Ladislav Chudík, nech ti je rodný Hájny grúň ľahký. Nedokážem ti povedať zbohom, tak teda raz dovidenia.

Emília Vášáryová

Platonická láska

Pán Ladislav Chudík písal básne a dostala sa mi do rúk jedna prekrásna, ktorá sa volá Pieseň o radosti. Pán Ladislav Chudík v nej oslavuje život, lásku, krásu, ale hlavne oslavuje radosť z toho, že môže byť na svete, že môže milovať, že môže túžiť. Je požehnaním, keď človek môže prežiť dlhý život - je to dar. Ale ešte väčším darom je, keď ten život napriek všetkým peripetiám môže prežiť s radosťou, že vie, že prišiel na tento svet a napĺňa svoje poslanie, že si vyplňuje a napĺňa svoje túžby a že neuveriteľne miluje svoje povolanie.

Toto sa drahému pánovi Chudíkovi podarilo. Šťastný človek. A ja ďakujem osudu, že som mohla byť pri tom, že som mohla byť svedkom tohto naplneného života. Chcela by som mu poďakovať za priateľstvo, za dôveru, za tú pomocnú podanú ruku, či už v osobnom, alebo profesnom živote. Za každú tú chvíľu, keď sme spolu stáli na javisku a díval sa na mňa láskavými očami plnými pochopenia a pomáhal. Chcem ďakovať za nás všetkých za ten veľký nádherný profesionálny vzor. Ďakujem, drahý priateľ, ďakujem za všetko, za nás za všetkých.