Jej pozície sa však v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami výrazne oslabili. Úspech naopak zaznamenali nové subjekty, profitujúce z nespokojnosti voličov s tradičnými politickými stranami.
Vyplýva to z exit pollov (prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností), ktoré krátko po skončení hlasovania zverejnili španielske médiá.
Vládna Ľudová stranu (PP) získala podľa týchto prieskumov najviac hlasov v 11 z 13 regiónov Španielska, kde sa v nedeľu rozhodovalo o zložení oblastných parlamentov. Nedokázala si ale udržať absolútnu väčšinu ani v jednom z ôsmich regiónov, v ktorých doteraz dominovala. Celkovo však môže ísť o najhorší volebný výsledok PP za ostatných vyše 20 rokov.
Značné zisky hlasov zaznamenali podľa očakávania dve nové populistické strany - ľavicové hnutie Podemos (Môžeme), ktoré sa stavia proti úspornej politike, a liberálni Ciudadanos (Občania). Podarilo sa im získať kreslá skoro vo všetkých regionálnych parlamentoch.
Úspech nových strán spôsobil, že dve hlavné politické strany - vládni konzervatívci i opoziční socialisti - budú musieť vstupovať do koalícií a uzatvárať kompromisné dohody s ďalšími subjektmi. Celkovo obe dve hlavné strany získali v celoštátnom meradle len zhruba 53 percent hlasov, čo je o 12 percent menej, než v predchádzajúcich lokálnych voľbách v roku 2011.
Okrem regionálnych parlamentov v 13 zo 17 regiónov Španielska voliči rozhodovali aj o zložení 8100 miestnych samospráv. Pozorovatelia pokladali nedeľné hlasovanie za dôležitý test konzervatívnej vlády premiéra Rajoya pred jesennými parlamentnými voľbami.
