V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradil viac o živote so sluchovým postihnutím a aj to, prečo im s tanečnou partnerkou Dianou Mórovou naposledy salsa nevyšla.
Pre mnohých divákov je až nepochopiteľné, ako človek, ktorý je odmalička nepočujúci, môže tancovať spoločenské tance. Máte na to vysvetlenie?
Všetko závisí od rodičov, ako sa k hendikepu svojho dieťaťa postavia. Aj keď má obmedzené možnosti, už odmalička ho treba postaviť namiesto do tmy a ľútosti do svetla a hľadať v ňom talent alebo niečo, čo by mohlo v živote dokázať, robiť. Medzi nami hendikepovanými je veľa talentovaných ľudí, či už ide o tanec, šport, maľovanie, fotografovanie... Všetko sa dá zmeniť výchovou. Aj ja sa po celý život držím hesla: Nehľadaj dôvod, ako sa niečo nedá urobiť, ale hľadaj spôsob, ako to môžeš dokázať!
Ako vychádzate s tanečnou partnerkou Dianou Mórovou, ktorá je dominantnou osobnosťou a parketovou dračicou?
Práve preto, že je Diana dominantná a dračica na parkete, perfektne sme si sadli, pretože aj ja mám kopu energie a milujem tanec. Vôbec jej neprekáža môj hendikep, navyše sa prispôsobila komunikácii so mnou, a preto si ju veľmi vážim. Diana je žena do voza aj do koča!
Vy nielenže súťažíte v Tanci snov, ale tanec aj učíte v tanečnej škole. Majú žiaci vo vás dôveru?
Vyučujem tanec na súkromných hodinách a ako lektor na kurzoch a workshopoch Salsa by Norika. Deti zatiaľ nevyučujem, no mám to v pláne a budú medzi ne patriť aj nepočujúce. Za deväť rokov, čo učím tancovať latinskoamerické tance dospelých, som si už dôveru vybudoval a verím, že to bude aj v prípade rodičov a ich detí.
Stalo sa vám, že si niekto vyslovene neželal, aby ho učil tancovať nepočujúci lektor?
Niektorí ľudia hneď na začiatku, keď ma vidia tancovať, nepostrehnú, že som nepočujúci...
Učíte salsu. A práve tá sa vám minulé kolo nevydarila. Čo sa stalo?
Dôvodom bolo, že sa Dianina ruka nechtiac zachytila o môj načúvací prístroj a ten sa mi vytiahol z ucha. Potom už bolo ťažké rýchlo nadviazať na hudbu, no zvládli sme to, teda dotancovali sme. Veľmi nás to však mrzelo, pretože to ohrozilo našu účasť v Tanci, ktorá sa rovná pomoci.
V Tanci snov chcete finančne pomôcť nepočujúcej Angelike a jej chorej mame. Kde ste sa s nimi spoznali a kam chcú investovať peniaze?
O Angelike a jej rodine som sa dozvedel od známych z komunity nepočujúcich. Angelika má okrem ťažkej nedoslýchavosti aj nevyliečiteľnú neurofibromatózu a jej mamina rakovinu v pokročilom štádiu. Jej otec sa o ne stará, ale musel odísť z práce. Okrem veľmi nízkeho invalidného dôchodku nemajú žiadny iný príjem. Bývajú v starom dome, kam im zateká a strecha im padá na hlavu. Som chlap, no ich príbeh ma dojal k slzám a k zamysleniu, ako takým ľuďom v núdzi pomôcť. A prišla príležitosť v podobe Tanca snov, za čo som vďačný.
Nedávno ste priznali, že stojíte pred veľkým rozhodnutím. Ide o ťažkú a náročnú operáciu, voperovanie kochleárneho implantátu, čo by vám mohlo zlepšiť sluch. Máte v tom už jasno?
Stále sa rozhodujem, či si dať voperovať implantát, ktorý by mi mohol zachrániť posledné zvyšky sluchu. Táto operácia má svoje riziká a následné obmedzenia, ako je napríklad magnetická rezonancia, pretože sa musíte vyhýbať magnetickému poľu. Dôkladne zvažujem všetky za a proti, ale zrejme sa rozhodnem až po skončení tanečnej šou. No prikláňam sa, a to čím ďalej, tým viac, skôr k názoru - nie.
Hovoríte, že máte posledné zvyšky sluchu. Čo vlastne počujete?
Keď nemám načúvací prístroj, nepočujem nič. Na vyšetreniach mi však púšťajú zvuky, pri ktorých by počujúci človek vyskočil aj z okna, no ja pri nich nereagujem vôbec. Cez načúvací prístroj počujem len minimálne zvuky, nie čisté, ale skreslené.
Napriek tomu, že obaja vaši rodičia majú sluch, vy ste nepočujúci. Viete, kde nastal problém?
Keď som sa narodil, bolo podľa mojej detskej lekárky a maminy všetko v poriadku. Vnímal som všetky zvuky, no než som dovŕšil rok, potvrdila sa u mňa diagnóza najťažšieho stupňa nedoslýchavosti. V rodine sme žiadny takýto zdravotný problém predtým nemali.
Prostredníctvom Tanca snov ste sa po vyše dvadsiatich rokoch stretli s babkou z otcovej strany. Prečo sa prestala po rozvode vašich rodičov s vami kontaktovať?
Stretnutie s babičkou bol môj najkrajší narodeninový darček, aký som v živote dostal. Za minulosťou treba zatvoriť dvere a ísť ďalej. Môžem potvrdiť len jedno, že vzhľadom na babičkin úctyhodný vek, a to krásnych 91 rokov, nikoho neobviňujem, že sme sa nekontaktovali. Boli okolnosti, ktoré nás odlúčili, a tie sa len rešpektovali. Nikdy som nebol vychovávaný k nenávisti, a to k nikomu.
Viete, čo je s vaším otcom?
Neviem. Po rokoch som ho náhodne stretol len raz, no nemal čas. Povedal, že sa mi ozve... I tak mu prajem, aby bol zdravý a šťastný... A myslím to úprimne.
Utkveli vám nejaké spomienky na časy, keď ste žili s oboma rodičmi?
Len hmlisto, pretože som mal asi tri roky, keď sa rodičia rozišli.
Vyrastali ste s mamou. Aké to boli roky?
Krásne a mal som úplne normálne detstvo, žiadne výhody z dôvodu hendikepu. Bol som čo najviac v prostredí počujúcich. Veľa sme športovali, bol som ako hociktorý iný energický malý chalan, liezol som po stromoch, miloval som zvieratká, učil sa zakladať oheň v prírode... Rozbité kolená a odreté čelo boli u mňa na dennom poriadku.
Zažili ste pre svoj hendikep ako dieťa posmešky vo svojom okolí?
Isteže áno a bolo ich dosť. Zo začiatku som nechápal, prečo je to tak. Niektorým slovám som nerozumel, hlavne, keď nemali hmotný význam. No trpezlivý prístup mamy mi pomohol prekonať všetko.
Chodieva vás mama podporiť do hľadiska?
Áno, a mám jednu nevlastnú sestru Klaudiu, ktorá je mamičkou trojročného synčeka. Vzhľadom na to, že sme početná rodina a môj okruh známych a priateľov je veľmi široký, tak sa snažíme, aby sa v hľadisku vystriedali.
Viete si predstaviť, čomu by ste sa profesijne venovali, keby ste nemohli tancovať?
Po negatívnych skúsenostiach zamestnať sa vo svojom odbore, ktorý som vyštudoval na Strednej elektrotechnickej priemyslovke K. Adlera v Bratislave, a tretí nedokončený ročník na Stavebnej fakulte, odbor matematicko-počítačové modelovanie, som sa po dlhšom čase rozhodol uplatniť v tanci. Popri ňom sa venujem marketingu, web dizajnu, grafike, takže v tom by som pokračoval, keby som nemohol tancovať.
