Svedčí o tom aj niekoľko trestných oznámení, ktoré prešetrujú, kto dostal Váhostav do obrovských problémov. V rozhovore pre Nový Čas sa postavil za 25-ročnú správkyňu, ktorá sa pred médiami skrýva a pritom má v rukách osudy stoviek podnikateľov, ktorým spoločnosť dlhuje 136 miliónov eur. Vysvetlil aj, ako sa do vlastníckej štruktúry Váhostavu mohli dostať schránkové firmy na Cypre či v Kostarike.
Základný kameň úrazu sú ceny diaľnic za minulej vlády. Nesúhlasím s tým, že v tom období ministerstvo nemohlo nič spraviť. Už podľa vtedy platného zákona malo povinnosť preveriť, či cena je reálna, a odpoveď, keď riaditeľ povie, že áno, cena je reálna, to je pre mňa nedostačujúce.
Ak mi expertíza ukazuje taký veľký rozdiel, tak mi to niečo indukuje. Dá sa 10 percent medzi prvou a druhou ponukou a 25 % medzi prvou a treťou, teda 34 miliónov eur, považovať za minimálny rozdiel? Tak ako sa to snaží prezentovať KDH pri Dubnej Skale?
Prečo sa mladá správkyňa Petra Gabrišová, ktorá v reštrukturalizácii stojí za stovkami veriteľov, zatajuje a neposkytuje žiadne vyjadrenia?
Z povahy funkcie reštrukturalizačného správcu nie je obvyklé, aby správca komunikoval s médiami o prebiehajúcom procese reštrukturalizácie.
Má pani Gabrišová dostatočnú prax na to, aby takúto veľkú kauzu dokázala zvládnuť? Má 25 rokov, nedávno skončila právnickú fakultu...
Reštrukturalizácia nikdy nie je o jednom človeku. Je to o tíme ľudí, ktorý reštrukturalizáciu realizuje a robí. Má za sebou silný nadnárodný tím, o ktorom nemám žiadne pochybnosti.
Premiér Fico naznačil, že navrhne, aby sa peniaze, ktoré Váhostav dlhuje dodávateľom, našli medzi budúcimi ziskami Váhostavu. Je takáto vec pre vás prípustná?
Počkajme si na to, čo bude realita. Nemám bližšie informácie. Zatiaľ sú to všetko dohady a vyjadrovať sa môžeme len k tomu, čo bude oficiálne.
Nie je 15 %, ktoré veriteľom z reštrukturalizácie vyplývajú, málo?
Je to maximum, ktoré dokážeme počas päťročného obdobia reštrukturalizácie vyrobiť.
Vás osobne nemrzí, že dostanú naspäť len 15 %?
Myslím si, že je mi to viac ľúto ako niektorým veriteľom, ktorí sa zverejňujú. Naše vedenie prišlo do spoločnosti s úprimnou snahou zachrániť 1 500 pracovných miest a dostavať zákazky, ktoré sú rozpracované.
Organizácia Transparency International nedávno zverejnila fakty o tom, že v pozadí Váhostavu figurujú schránkové spoločnosti na Cypre, v Kostarike a na Novom Zélande. Ako je to možné?
Stopercentným vlastníkom spoločnosti Váhostav je spoločnosť Finasist. Jej stopercentným vlastníkom je Druhá strategická, ktorá má viac ako 6-tisíc akcionárov a akcie sú verejne obchodovateľné. S priemerným IQ si každý dokáže za 20 minút nájsť na internete, aká bola štruktúra vlastníkov v januári tohto roku, a podľa tej štruktúry to nie je pravda, čo uverejnilo Transparency. Kto je dnes tých 6-tisíc akcionárov, ja neviem, a ani som to neskúmal. Dnes ma to ani nezaujíma. Pre mňa je akcionárom Finasist.
Vylučujete, že tie schránkové firmy na Cypre, v Kostarike a na Novom Zélande majú niečo spoločné s Váhostavom?
Myslím si, že dnes nemajú s Váhostavom nič spoločné a svoje akcie predali. Podľa toho, akým spôsobom fungujú akciové spoločnosti pri verejne obchodovateľných spoločnostiach, čo sa dá preveriť, tak 15 dní pred zvolaním valného zhromaždenia si vyžiadate aktuálny súpis vlastníkov a podľa aktuálneho súpisu zistíte, kto sú akcionári. To sú verejne obchodovateľné akcie. Ich môže kúpiť ktokoľvek kedykoľvek.
Stretávate sa v súčasnosti s pánom Širokým?
Stretávam sa s ním, pretože je predstaviteľom akcionára spoločnosti Váhostav. Zo situácie okolo Váhostavu určite nie je nadšený, pretože to, ako je Váhostav na tom zle, rieši podľa mojich informácií zhruba posledný rok a pol. Odvtedy, keď pán Široký mladší sa aktívne začal zapájať do procesov v rámci Váhostavu, pretože postupne zistil, že nie je všetko tak, ako mu dokladuje manažment spoločnosti.
Expresná novela kvôli stavebnému gigantu: dlhy podnikateľom vyplatia zo svojich ziskov
- viac ako 15 % malým podnikateľom zabezpečí z budúcich ziskov Váhostavu
- zákaz firiem v reštrukturalizácii zúčastňovať sa na štátnych zákazkach
- prioritné vyplácanie veriteľov, ktorí majú jasne identifi kovaného majiteľa oproti tým schránkovým
- zrovnoprávnenie postavenia nezabezpečených veriteľov živnostníkov oproti bankám
Politickí predstavitelia sa cez víkend predbiehali, kto ponúkne lepšie riešenie súčasnej krízovej situácie, v ktorej sa ocitli stovky podnikateľov na celom Slovensku. Desiatky miliónov, ktoré dodávatelia investovali aj do štátnych zákaziek, im totižto Váhostav nepreplatí. V rámci reštrukturalizácie ponúka len 15 %, pričom banky dostanú 100 % dlžnej sumy. Premiér Robert Fico povedal, že v tohtotýždňovom vládnom návrhu novely zákona budú nové opatrenia, ktoré zabezpečia, aby drobní podnikatelia napokon videli viac ako len spomínaných 15 % od Váhostavu.
„My chceme do zákona povedať, že ak sa aj schváli len tých 15 percent, tak ten zvyšok musí zostať vykonateľný do budúcnosti vo vzťahu k ziskom tej veľkej spoločnosti, ktorá neplatila živnostníkov,“ uviedol. Milan Blaho, zástupca nespokojných veriteľov Váhostavu, hovorí, že vláda sa ich snaží novými pravidlami opiť rožkom. Podpredseda KDH Pavol Zajac v relácii O 5 minút 12 povedal, že vláda za tri roky neprišla so žiadnym návrhom zákona a cynicky malých živnostníkov ignorovala. Potrebujeme vraj riešiť aj proces, keď štát pri verejných zákazkách pravidelne firme platí tak, aby tie platby došli aj k subdodávateľom.
