Obrovský národný škandál: Arabských princov chodili potešiť známe tváre z TV, modelky aj bývalé missky!

V kurze nebol len Dubaj, ale aj Abu-Dhabi, Ibiza, Orlando, Paríž, Saint Tropez či Monako.

Do všetkých týchto miest zvážali za prácou prostitútky dievčatá z Maďarska, vrátane známych modeliek, televíznych hviezd či kráľovnej krásy. Z prípadu, ktorý je v Maďarsku obrovským škandálom, ale mesiace sa o ňom mlčalo, je obvinený Zoltán K. a jeho dve spolupracovníčky Szilvia P. a Vivien Sz.

Celá kauza vypukla na jar v roku 2011, píše Velvet.hu. Obvinení mali namiesto hostesingu sprostredkovávať pekným maďarským slečnám prácu prostitútky pre dubajských princov či vysoko postavených biznismenov.

Medzi takto oklamanými dievčatami sa ocitli aj známe mená miestneho mediálneho sveta. Napríklad hviezda seriálu Éjjel-Nappal Budapest Dóra Kovács. Vynorilo sa aj meno niekdajšej maďarskej missky z roku 2009, kráska Zsuzsa Budai však všetko popiera, aj keď jej meno sa už v podobnom prípade objavilo aj v minulosti. Podľa jej slov ju ešte v tejto kauze medzi svedkyne nezaradili, na rozdiel od inej missky z roku 2007. Iná slečna, známa Playboy modelka Adrienn Lévai priznala, že bola na „objednávku„ od arabských mužov v Dubaji viackrát, ale tvrdí, že sexuálne služby neponúkala nikdy.

Aj všetci traja obvinení svorne tvrdia, že malo ísť výlučne o hostesing a o žiadnej prostitúcii nemali ani tušenia. Vivien Sz., ktorá tvorila akýsi spojovací článok pre Maďarsko, žila v Dubaji už od roku 2002 a vyjadrila sa, že chcela len pomôcť kamarátkam nájsť si prácu a peniaze za to nepýtala.

Dievčatá mali stráviť svoje dni nakupovaním, obhliadkou mesta, oddychom, či športom. O 10. večer sa začala párty, čo znamenalo, že sa presunuli do vily bohatých princov, kde mali kino, bazén, kolky a ich jedinou úlohou bolo zabávať sa. S Arabmi sa mali rozprávať iba na vlastnú žiadosť mužov. Vtedy si dotyčný odviedol vybranú dievčinu bokom, vymenili si telefónne čísla, a čo sa dialo potom, je záhadou. O piatej ráno dievčatá odviezol šofér naspäť na ich ubytovňu a vyplatil ich. Podľa Szilvie P. sa žiadna z „pracovníčok„ nesťažovala a dve z nich sa tam dokonca aj zaľúbili a vydali.

Podľa súdnych spisov chodili dievčatá za prácou na niekoľko dní až 1-2 týždne a za deň zarobili minimálne 600 dolárov, z čoho 20-40 % išlo sprostredkovateľom. Okrem toho dostávali vreckové doteraz neznámej hodnoty na nákupy. Náklady na cestu zvyčajne hradil „objednávateľ„, rovnako aj ubytovanie a stravu.

Zaujímavým pojmom v prípade je slovo „fotenie„. V skutočnosti to mal byť krycí názov pre sex, ako vyplynulo aj z jedného odpočúvaného telefonického rozhovoru. Oslovená dievčina vtedy „fotenie„ odmietla, lebo mala práve menštruáciu.

Pojednávanie bude pokračovať 11. júna.