Vražda bossa podsvetia Miroslava Sýkoru, ktorá sa stala za bieleho dňa v bratislavskom Ružinove 7. februára 1997, bola dlhé roky zahalená rúškom tajomstva. Sýkora totiž vychádzal von zväčša iba v noci a s početnou ochrankou. V deň vraždy však urobil výnimku. Strelci hneď po príchode na parkovisko pri hoteli v bratislavskom Ružinove na Sýkoru spustili paľbu. Boss bol na mieste mŕtvy.
V slovenskom podsvetí v 90. rokoch bojovalo medzi sebou niekoľko skupín. Bolo to najmä kvôli deleniu balíka peňazí z veľkej krádeže v nitrianskej pobočke VÚB. O vražde sa hovorilo najmä v súvislosti s Petrom Križanovičom, silným mužom bratislavského podsvetia, ktorý sa krátko pred atentátom na Sýkoru stal obeťou neúspešného atentátu. Pri streľbe prišiel o nohu. Po Sýkorovej smrti bol zlikvidovaný aj Križanovič († 27) po odpálení výbušniny pred domom v bratislavskej Petržalke. Smrtiaca nálož bola umiestnená v aute, zaparkovanom vedľa Križanovičovho tereniaka.
Okolo Sýkoru, ktorý študoval diplomaciu v Moskve a v Bratislave žurnalistiku, sa na začiatku 90. rokov pohybovali po rusky a ukrajinsky hovoriaci muži. Silnú skupinu vytvoril z bývalých vekslákov, medzi ktorými po jeho smrti dominovali neskôr zavraždený Peter Čongárdy, alias Čongi. Krátko po vražde, keď sa o Sýkorovi začalo písať ako o bossovi podsvetia, boli v redakcii Nového Času jeho blízki príbuzní. Tvrdili, že Mirko nemal s podsvetím nič spoločné.
