Tvrdí to cirkevný analytik Imrich Gazda. Únosy a popravy sa totiž týkajú nielen východných katolíckych cirkví, ale aj pravoslávnych veriacich, ktorí nie sú zjednotení s Rímom.
"Zvyšuje sa solidarita a spolupráca medzi jednotlivými kresťanmi," vysvetlil pre TASR Gazda. Najvýraznejším príkladom je 21 popravených členov koptskej pravoslávnej cirkvi. Líbyjskí militanti, ktorí sa hlásia k extrémistickej organizácii Islamský štát, ešte 15. februára zverejnili video zachytávajúce hromadné sťatie týchto kresťanov.
Na vyčíňanie IS už dokonca zareagovala aj Svätá stolica, ktorá pri jednotlivých konfliktoch apeluje na mierové riešenie. No v tomto prípade pripustila možnosť vojenského zásahu. "Iracký arcibiskup bol dokonca priamo vo Veľkej Británii lobovať za pozemnú operáciu proti islamistom," dodal Gazda.
Napriek tomu Katolícka cirkev podľa Gazdu rozvíja vzťahy s islamským svetom od Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa uskutočnil v rokoch 1962 až 1965. "Pápeži pravidelne navštevujú moslimské krajiny, súčasťou Rímskej kúrie je Pápežská rada pre medzináboženský dialóg, koncom minulého roka sa uskutočnil v poradí tretí summit kresťanských a islamských predstaviteľov," priblížil cirkevný analytik.
Ako však dodal, pri rozvíjaní vzťahov je problémom roztrieštenosť islamského sveta. "Neexistuje tam jedna najvyššia autorita, ktorá by bola pre Svätú stolicu partnerom reprezentujúcim islam," uviedol Gazda.
