Súčasťou je aj zavedenie elektronického súdneho spisu, ale nábeh bude postupný, je to dlhodobý proces, vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Ministerstvo spravodlivosti chce, aby technické predpoklady pre vedenie elektronických spisov boli splnené do konca tohto roka. Zdôraznila, že zavedenie elektronického súdneho spisu umožní efektívnejšiu prácu so spisom nielen sudcom, ale aj sporným stranám lepší prehľad o priebehu konania a možnosť účinne kontrolovať, či v spise nedošlo k nežiadanej manipulácii. Ministerstvo chce, aby aj prevažná časť komunikácie so súdmi bola v elektronickej podobe.
Donevová vysvetlila, že postupom času by mala prevažná časť dokumentov prichádzať aj odchádzať zo súdov v elektronickej podobe. Prechodne, samozrejme, treba rátať s tým, že v záujme elektronizácie procesu bude potrebné podstatné množstvo písomných dokumentov skenovať, vysvetlila Donevová. Predseda banskobystrického krajského súdu Milan Ďurica uviedol, že súdy sa nebránia elektronizácii.
Je však potrebné byť na to pripravení materiálne aj personálne, lebo to bude náročné. Upozornil, že v decembri skúšobne zisťovali na Registrovom súde v Banskej Bystrici, koľko podaní prišlo v jeden deň a čo by sa muselo všetko naskenovať. “Bolo to 1 886 podaní, ktoré mali spolu 7 789 strán a to by bolo potrebné všetko naskenovať a vytvoriť elektronické spisy,“
Predseda českého Najvyššieho správneho súdu Josef Baxa si myslí, justícia dlhodobo trendu elektronizácie odolávať nemôže. Musí sa to ale urobiť poriadne. Varuje pred tým, ako sa to urobilo v Čechách, keď im chýba dlhodobá koncepcia a kontinuita. „Urobil sa elektonický prístup a výstup, ale vo vnútri zostal papierový svet. Zo súdov sa stali tlačové kopírovacia centrá,“ vysvetlil. Elektonizácia podľa Baxu naráža aj na tradičnú mentalitu justície, „čo nie je na papieri, nie je na svete“.
