Keď mu zomrela nečakane priateľka Kateřina Netolická (†26), musel sa úspešný hokejista vyrovnávať s nepredstaviteľnými pocitmi.
"Od tej doby viem, že na Kaťu nechcem nikdy zabudnúť. Veď ja som s ňou ani nemal negatívne zážitky,"zveril sa útočník Litvínova v otvorenej spovedi pre Sport Magazín.
Hneď v prvých dňoch po tragickej udalosti mu bolo jasné, že nesiahne po alkohole, či utišujúcich práškoch, aby utlmil svoj smútok. "To neprichádzalo do úvahy, túto metódu neuznávam. Niektorí ľudia pitiu a práškom asi prepadnú, ale ja som si povedal, že nemôžem byť taký slaboch. Ani náhodou," povedal Petružálek, ktorý ukončil angažmán v ruskom Jekaterinburgu a z KHL sa vrátil späť do Litvínova, kde s hokejom začínal.
A v hlave si dvadsaťdeväťročný hráč vzápätí dal dokopy, ako sa postupne vyrovnať so stratou najbližšieho človeka. "Nechcel som napríklad nič obchádzať. Išiel som do toho po hlave, rovno proti. Tak ako som bol zvyknutý vždy veci robiť a tak ma to aj Káťa naučila."
Preto napríklad nemá rád, keď ho ostatní ľudia ľutujú. "Príde mi, že niektorí ľudia ľútosť využívajú, aby si od druhých vynútili pozornosť. Ja som o ňu nestál, nechcel som, aby ma niekto mal za chudáka. Ľútosť by bola len ďalšia vec, ktorá by mi škodila a sťažovala situáciu."
Petružálek si našiel niekoľko spôsobov, ktoré mu pomáhajú v neľahkej situácii. Niekedy sa trebárs zoberie a odletí na niekoľko dní preč z Česka. "Bez toho aby som niekomu niečo povedal. Napríklad naposledy pri reprezentačnej pauze som na tri dni zmizol do Ríma, predtým zase do Milána. Aj keď blízkych ľudí vidím rád a viem, že samota mi väčšinou nerobí dobre, v tej chvíli nechcem vidieť nikoho."
Autor jedenástich reprezentačných gólov si tiež istý, že až do konca kariéry bude dodržiavať niekoľko rituálov. Po každom góle pošle bozk do neba. A nielen to. "Napríklad Katkyne meno na hokejke, ktoré tam mám už šesť či sedem rokov, si tam budem písať ďalej. Už skôr som veril, že keď tam bude, je so mnou na diaľku jej energia. Aj keď som hral v Rusku. Verím tomu aj teraz," hovorí Petružálek.
