Poslanci Národnej rady (NR) SR, ktorí zvládajú popri práci v snemovni aj post starostu, primátora či predsedu samosprávneho kraja, by mali v budúcnosti dostávať v plnej výške iba poslanecký plat. Za výkon v každej ďalšej funkcii majú dostávať najviac minimálnu mzdu. Takúto zmenu im prinesie novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR, o ktorej sa bude definitívne hlasovať na pokračujúcej 46. schôdzi NR SR.
Nové pravidlá majú začať platiť pre zákonodarcov, ktorí vykonávajú aj inú funkciu vo verejnej správe, až od ďalšieho funkčného obdobia, teda od nasledujúcich parlamentných volieb na jar 2016. Zmena pravidiel sa má vzťahovať aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi.
Tí by mali poberať v plnej výške plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca najviac do výšky minimálnej mzdy. Táto zmena nadobudne účinnosť po voľbách starostov obcí a primátorov miest, teda o štyri roky. Úprava pravidiel sa nedotkne poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, vrátane poslancov zastupiteľstiev mestských častí Bratislavy, ako aj mesta Košice, ktorí za to zväčša nepoberajú žiadne peniaze.
Na rad sa dostane aj novela zákona o investičnej pomoci z dielne ministerstva hospodárstva, ktorá má zrýchliť proces schvaľovania investičnej pomoci. Majú sa skrátiť lehoty konania o schválení jej poskytnutia, čo ministerstvo odôvodňuje zvýšením konkurencieschopnosti Slovenska.
Plénum definitívne rozhodne aj o novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti zavádzajúcej nové pravidlá pre poplatky u lekárov. Právna norma z dielne ministerstva zdravotníctva (MZ) má svojich kritikov aj v radoch vládnej strany.
Napríklad Anton Martvoň (Smer-SD) povedal, že novela je z právneho hľadiska zlá. V návrhu sa totiž podľa neho píše, že MZ určí maximálnu výšku poplatku, jeho konkrétnu výšku však zadá samosprávny kraj. "Bude vážny problém, ak to VÚC, teda krajské zastupiteľstvo, neschváli. Oni predsa nemajú povinnosť niečo schvaľovať. Čo ak sa nedohodnú? Potom bude problém. Aký cenník bude platiť? Dnes je to na pleciach MZ a je to riešené elegantne," upozornil Martvoň s tým, že nie z politického, ale z právneho hľadiska zrejme nebude môcť za takúto vládnu novelu hlasovať, ak nedôjde k zmenám cez pozmeňujúce návrhy. Vo výboroch, v ktorých má Smer-SD väčšinu, sa to zatiaľ neupravilo.
Martvoň tiež upozornil, že štatisticky je v každom krajskom parlamente asi tretina lekárov. "Oni si určite nebudú chcieť poplatky znižovať. Takto je to navrhnuté zle," odkázal. Riešenie vidí v tom, aby cenník neschvaľoval VÚC, ale lekár samosprávneho kraja. Pavlovi Hrušovskému (KDH) sa zase nepáči, že cenníky u lekárov budú v každom kraji iné. Štátny tajomník MZ Mário Mikloši oponoval, že aj dnes je to v jednotlivých krajoch rôzne. "My chceme eliminovať neprípustné poplatky a dať poplatky do určitého štandardu. Dnes je to od buka do buka," povedal.
MZ si totiž od právnej normy sľubuje zavedenie jednoznačných pravidiel. Podľa nového systému pacient nemá platiť poplatky za žiadne úkony súvisiace s vyšetrením, ktoré lekárom plne hradia poisťovne.
V druhom týždni schôdze príde na rad aj konečné hlasovanie o otvorení druhého piliera na tri mesiace. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa prerokúva v skrátenom režime a počíta s otvorením druhého piliera od 15. marca do 15. júna tohto roka.
Zo 79-bodového programu musia poslanci otvoriť ešte 60 bodov, väčšina z nich sú opozičné návrhy zákonov. Medzi nimi je ústavná ochrana druhého dôchodkového piliera vrátane zvýšenia príspevku do druhého piliera z dnešných štyroch na minimálne šesť percent. Presadzujú to Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), Július Brocka (KDH), Jozef Mihál (SaS), Martin Chren (nezaradený) a Erika Jurinová (OĽaNO). Poslanci tiež rozhodnú o trojici nových členov Rady RTVS a o tom, či súhlasia s opätovným vznikom poslaneckého klubu SaS, keďže liberáli získali dvoch poslancov a majú už potrebných osem. Smer-SD, ktorý má v parlamente väčšinu, je zatiaľ proti.
