Zdá sa však, že je rozhodnuté - vysoká americká diplomatka vyhlásila, že so Slovenskom rátajú. Naše ministerstvá sú zatiaľ zdržanlivé. Pozreli sme sa na miesta, kde by u nás mohli nájsť útočisko zahraniční aj slovenskí vojaci.
V šiestich štátoch východnej Európy chce NATO rozmiestniť menšie jednotky v reakcii na kroky Ruska na Ukrajine. Základne tak v blízkom čase prvýkrát pribudnú v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku. Podľa diplomatky USA Victorie Nulandovej sa ráta aj so Slovenskom. „Čo najskôr musíme zriadiť veliteľské strediská vo všetkých šiestich štátoch NATO, ktoré susedia s Ukrajinou,“ vyjadrila sa. Predstavitelia Aliancie tvrdia, že jednotky budú plánovať a organizovať vojenské cvičenia a poskytovať velenie a kontrolu všetkým posilám rýchleho nasadenia.
Naše ministerstvá obrany ani zahraničných vecí zatiaľ informáciu nepotvrdili. Uviedli však, že NATO v súčasnosti rokuje o posilnení bezpečnostných opatrení aj so Slovenskom. Podľa odborníka na bezpečnosť Jaroslava Naďa sa hovorí o bázach so 40 - 50 ľuďmi. „Zostali by sme jedinou krajinou, ktorá hraničí s Ukrajinou a nemali by sme základňu. Polovica personálu by boli Slováci a polovica zo zahraničia,“ tvrdí expert. Myslí si, že nepôjde o vybudovanie novej budovy, ale využijú sa staršie priestory. Podľa neho je NATO ochotné zafinancovať aj časť nákladov, ktoré sú s tým spojené. „Keď sa na to pozrieme logicky, tak by som nebol prekvapený, ak by sme sa rozprávali o Poprade, Lešti alebo ešte východnejších základniach, ktoré sú bližšie pri hraniciach s Ukrajinou,“ dodal Naď.
Politický analytik Eduard Chmelár sa však k základni na našom území stavia skepticky. „Každý, kto si neželá vojnu a zhoršovanie už aj tak dosťvyhrotenej medzinárodnej situácie sa musí proti takýmto plánom kategoricky postaviť,“ tvrdí. Podľa neho je NATO od začiatku jadrom sporu o Ukrajinu. „Nemá zmysel sa pýtať, či hrozí nová studená vojna, keď jej hlavný nástroj a hlavný predmet nedôvery – Severoatlantická aliancia – tu bol od začiatku prítomný a expandoval. Studená vojna sa nikdy neskončila,“ myslí si Chmelár.
Vybudovanie vojenských základní NATO v štátoch strednej a východnej Európy by vraj bolo otvoreným nepriateľským aktom zo strany Západu. „V dnešnej ére neexistujú bezpečné a menej bezpečné zóny, bezpečnosť je buď globálna alebo žiadna. To znamená, že vybudovaním takejto základne by sa naša bezpečnosť neposilnila, ale naopak, zvýšilo by sa riziko vojenského konfliktu,“ dodáva Chmelár.
