Iba pred časom sa začalo hovoriť o jeho rozchode s Nelou Pociskovou (24), s ktorou sa stretával aj pred kamerami markizáckeho Búrlivého vína. A teraz, keď je koniec láske aj jeho účinkovaniu v seriáli, herec priznáva, že mu to chýba...
Toto je váš prvý rozhovor pre médiá v novom roku. Dali ste si aj nejaké predsavzatia?
Novoročné predsavzatia tu boli vždy, ale tento rok som sa im príliš nevenoval. Keďže minulý rok nebol až taký príšerný, nemám potrebu niečo extrémne zlepšovať. No moje ambície sú, samozrejme, spevácke, tak som si dal cieľ navštevovať v Taliansku hodiny spevu. Budem tam chodiť vždy, keď budem mať čas, no, samozrejme, sa musím ešte vtesnať do nakrúcania a predstavení.
Ale udiali sa aj veľké seriálové zmeny. Postavu násilníka Andrého v Búrlivom víne ste vymenili za postavu gigola v Chlapi neplačú.
Kristián je trošku iná postava ako v Búrlivom víne. Ťažko povedať, či je úplne zlý, lebo zatiaľ čo nakrúcame, sa ešte poriadne nevyvrbil na čisté hovädo. No živí sa, ako sa živí, a snaží sa pretĺkať gigolovským spôsobom. Necháva sa vyplácať od bohatých paničiek, ktoré sú mu na druhej strane vďačné, a má vzťah s Renátou (Gabriela Škrabáková), ktorá má veľa peňazí. V ich vzťahu to nie je celkom o láske.
Šoubiznis je pestrý, poznáte typ takého muža aj vo vlastnom okolí?
Nie, ale je mi to čudné a nedokážem si to úplne predstaviť. Ako by to mohlo fungovať v reálnom živote, byť nasilu s niekým a ešte k tomu za peniaze? Nechcem sa nikoho dotknúť, ale chlap by sa mal v prvom rade dokázať postarať sám o seba.
Predtým ste sa dlho stotožňovali s imidžom seriálového agresora a mali ste z toho mindrák, teraz ľúbite ženu pre peniaze. Už ste sa s tým zmierili?
Tento gigolo zatiaľ nikoho nebije a má veľa úsmevných príhod. Musí v nich kľučkovať a mnohým ľuďom leží v žalúdku, čím prináša veľa vtipných momentov. Napríklad ako partnerku klame a snaží sa zahladiť to, že sa bozkáva s niekým iným. No nebude to žiadny prvoplánový spotený gigolo.
A aký je váš vzťah k peniazom v reálnom živote?
Úprimne si myslím, že peniaze nie sú najdôležitejšia vec v živote. Podriadiť život zbesilému zarábaniu peňazí bez toho, aby sa človek netešil z maličkostí, nešiel sa prejsť do prírody a nestretol sa s priateľmi, nie je to najsprávnejšie. Na druhej strane zasa netvrdím, že keď sú peniaze, neznamená to lepší komfort a asi je dobré ich mať. No ťažko o tom hovoriť, ja nie som bohatý človek, takže neviem povedať, aké je to robiť si, čo chcem. K peniazom mám taký vzťah, že sa znášame, ale nemyslím si, že by som bol schopný za päť korún zmeniť svoj život.
No u hercov je bežné, že sa často naháňajú za kšeftami, majú naraz roztočených viacero seriálov, dabing a divadlo, čím riskujú svoje zdravie.
U nás je to ťažko, ale myslím si, že to platí všade. Kedysi bola iná doba a teraz sa musíme naháňať trochu viac, aby sme niečo zarobili. Nerobiť niečo na úkor zdravia je zasa individuálne, ale každý by si mal naložiť toľko, koľko vládze, nech ho to nelikviduje. Ja mám na to golf, pri ktorom si oddýchnem. Je to moja pohoda, ktorú si nedám vziať. A keď sa štyri hodiny prechádzam na vzduchu, mám pocit, že som pre svoje zdravie urobil veľa.
Golf, dovolenky, cestovanie. Za čo ešte najviac utrácate?
Dovolenka je vec, ktorú si asi každý dopraje. Ísť k moru je pre mňa, keďže sa živím spevom, aj dôležitá inhalácia morského vzduchu, ktorý si na Liptovskej Mare asi ťažko doprajem. Pre mňa je to aj o zmene prostredia, lebo na Slovensku som viac na očiach.
Keď hovoríme o peniazoch, pamätáte si ešte na svoj prvý honorár?
Nepamätám si už, koľko to bolo, ale myslím, že to bolo za reláciu Abeceda Harvepína, kde som bol ako detský hosť. Ale potom prišli dabingy, a na tú dobu som zarobil veľmi veľa a bol som z toho hotový. Išiel som vtedy prvýkrát do Gurmánu, čo bol predchodca McDonald’s a kúpil som si hranolčeky s majonézou. Keď som chcel bicykel, išiel som predávať časopisy na majstrovstvá sveta v hokeji. Naučil som sa jednu vetu po nemecky, zarobil som si tretinu ceny bicykla a zvyšok mi rodičia doložili. No nikdy to nebolo o tom, že som mal všetko, čo som chcel.
Vráťme sa k Búrlivému vínu, je to najsledovanejší seriál a vy ste v ňom skončili. Nechýba vám?
Mám pocit, že chýba. Sú momenty, keď si spomeniem... Najradšej spomínam na kolektív, s ktorým som prežil istú etapu. Nakrúcam síce teraz vo vedľajších ateliéroch, ale nemám čas za kolegami odbiehať. No v našej brandži stále migrujeme a dúfam, že sa ešte stretneme.
Medzi tých, s ktorými ste trávili veľa času na pľaci, patrí aj Nela Pocisková. Boli ste spolu, ale vraj ste sa odcudzili a rozišli. Čo sa stalo?
To vôbec nebudem komentovať. My sme náš vzťah nikdy nekomentovali a ani s tým asi nebudeme začínať. Toto je moje súkromie, ktoré si naozaj vážim a ktoré mi stále niekto narušuje, a práve preto mám aj veľmi neobľúbený vzťah s niektorými novinármi.
Ale asi to teraz ani nemusíte riešiť, keď ste už v inom seriáli ako ona a máte oveľa menej šancí sa vidieť, však?
Nerozumiem, čo už nemusím riešiť?
K úspešným mužom patria aj krásne ženy. Čím to je, že sa vám už dlhodobo nedarí nájsť tú pravú?
Neviem, či by som to tak nazýval. Je to ťažká téma, lebo k súkromiu by som sa nerád vyjadroval a zovšeobecniť to nebude ľahké.
Je to možno ťažšie tým, že ste stále na očiach?
Ani to by som netvrdil, ale neviem, čím to je. Keď vidím, ako sú na tom moji kamaráti z okolia, zisťujem, že nie som jediný v pokročilom veku, ktorému sa neuberajú veci správnym smerom.
Keď vidíte oteckov s kočíkmi, neozývajú sa vo vás otcovské pudy?
Jasné, ale tak to už mám dlho. Život iným smerom môže posunúť skutočne už len rodina a dieťa. Keď sa pozerám na kamaráta, ktorý má v 43 rokoch prvé dieťa, ako ho to krásne zmenilo a je najšťastnejší na svete... A tak to vnímam aj ja, aj keď je ťažké povedať, aké to bude, keď začne v noci kričať, ale to, že máte svojho potomka, musí byť úžasný pocit. Takže otcovské pudy sa vo mne prebudili už dávno.
Práve dnes (1. februára) máte 37. narodeniny. Bude aj oslava?
Priznávam, že kedysi som viac oslavoval, no posledné dva-tri roky tomu neprikladám nejakú váhu. Skôr ma postihne taká melanchólia, že zas som o rok starší a čo som za ten čas dokázal. No určite si dám s priateľmi pohár vína a bude drobná oslava.
V mladosti ste teda viac hýrili?
Áno a chodili sme do hôr, na Chopok a do Tatier. Tam sú tie oslavy trochu iné. Na jedny narodeniny mi kamaráti kúpili čilskú vevericu a dotrepali ju do Tatier. Pozeral som na ňu v nemom úžase a keď som ju doviezol domov, kde som mal poľovného psa, nebolo to veľmi kompatibilné, lebo pes pozeral na ňu do klietky 24 hodín denne a premýšľal, ako ju vybrať, aby naplnil svoje poľovné pudy.
Kedysi ste akékoľvek otázky o novej partnerke zahovorili, že jediná žena vo vašom živote je vaša sučka poľovného teriéra Brita. Ešte stále je to tak?
Áno, stále to je moja láska. Aj teraz sa blíži jedno referendum a keby sa dalo vziať si psíčka, asi by som ju požiadal o ruku. Brita má už vyše štyroch rokov a momentálne má falošné tehotenstvo. Takže teraz je taká chodiaca mliekareň, nosí si gumené prasiatko, oblizuje ho a snaží sa ho nadojčiť. Je mi jej ľúto, ale je to také dojemné, ako sa zhostila roly matky. Celá rodina už len čakáme, kedy začne rozprávať, lebo nemá od toho ďaleko.
Nedávno sa objavili správy, že vo vašom živote je po Nele nová žena. Oslávite s ňou Valentína?
Nebudem oslavovať Valentína, lebo ho nikdy neoslavujem. A zasa sú to informácie, ktoré sa objavili a vôbec ich nebudem komentovať.
