Jedinou zmenou je posun účinnosti právnej normy na marec. Kiska v novele identifikoval viacero chýb a nepáčila sa mu ani schválená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní týkajúca sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016. Prezident nevidel dôvod na zavedenie výnimky, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy. V opätovne schválenom zákone však výnimka presadená Marošom Kondrótom (Smer-SD) ostáva. Poslanec vládnej strany argumentoval tým, že rovnakú cestu využili aj iné krajiny, aby nemuseli postupovať náročným administratívnym procesom.
Podľa samotnej novely budú môcť byť súčasťou verejných zákaziek od marca len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia má v budúcnosti vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami. Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentoval predkladateľ. Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Opozícia označila novelu za marketingovú a nedostatočnú. Viacerí poslanci sa snažili presadiť povinnosť pre schránkové firmy zverejňovať aj konečného užívateľa výhod z kontraktu so štátom. Miroslav Beblavý (nezaradený) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) volali po zavedení registra týchto beneficientov, ktorý by spravovala Národná banka Slovenska (NBS). Tento register má zabezpečiť schválené uznesenie.
V ňom sa píše, že parlament žiada "vládu v súčinnosti s poslancami a NBS pripraviť v prvom štvrťroku 2015 návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register konečných užívateľov výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy a súčasne minimalizovať priestor na súvisiace negatívne spoločenské javy".
Register bude podľa Žitňanskej založený na princípe odkrývania konečného užívateľa výhod, nielen formálneho majiteľa. Časový odklad bol nutný, lebo zavedenie tohto registra si vyžaduje aj komunikáciu s Európskou centrálnou bankou (ECB), keďže NBS má dostať novú kompetenciu. Niektorým opozičným poslancom sa takéto riešenie nepáčilo a pýtali sa, na čo Smer-SD schvaľuje nič neriešiaci zákon. Lepšie by bolo podľa nich počkať na vyjadrenie ECB a potom schváliť kompletnú novelu.
