Nový rebríček hovorí o tom, že Slovensko je na tom v porovnaní so štátmi Európskej únie dobre, ale vyskakovať si nemôžeme. Požičané peniaze treba vrátiť, a to čaká budúce generácie. Čo hovoria na sekeru Slovákov analytici?
Verejný dlh Slovenska ku koncu septembra 2014 dosiahol 55,4 % HDP. To je pre väčšinu z nás nič nehovoriace číslo. Skôr si dokážeme sumu predstaviť v prepočte na jedného obyvateľa. „Dlh nášho štátu predstavoval na konci tretieho kvartálu uplynulého roka 7,6 tis. € na hlavu,“ uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová. Toľko by musel teoreticky zaplatiť každý Slovák, aby sa naša krajina zbavila dlhov. V porovnaní s inými štátmi sme však na tom vcelku dobre. „V eurozóne to bolo až 27,6 tisíca € a Európska únia ako celok bola na tom iba o niečo lepšie, keďže dlh na jedného obyvateľa Únie predstavoval 23,6 tisíca €,“ povedala Glasová. V rebríčku 28 krajín sme boli až na 21. mieste. Nižšiu sekeru na obyvateľa majú Česi, Poliaci, v Litve, Rumunsku a Estónsku. Najmenej sú zadlžení Bulhari.
Podľa analytika napriek priaznivej pozícii v rebríčku veľký dôvod na radosť nemáme. „Občania budú v budúcnosti platiť vyššie dane, aby tento dlh bolo z čoho splácať,“ upozorňuje Ján Dinga z Iness. Štát teda dnes poskytuje viac služieb, ako si môže dovoliť, na úkor budúcnosti vlastných občanov. Podľa Dingu máme síce 3,5-krát nižší dlh ako Nemci, zároveň však máme aj 3,5-krát nižšie mzdy. Ak však chcete začať splácať dlh, ľahšie získate peniaze zdanením mzdy 3 000 € ako 800 €. Zadlženie Slovenska sa každoročne zvyšuje. Napríklad pred 15 rokmi každý z nás dlhoval ani nie dve tisícky, teraz je to zhruba štvornásobne viac. Ministerstvo financií to až tak čierno nevidí. "Podľa posledných štatistických údajov zverejnených Eurostatom malo Slovensko v roku 2013 v eurozóne 3. najnižší dlh. V roku 2014 by mal hrubý dlh vyjadrený v percentách HDP prvýkrát od roku 2008 klesnúť," uviedol tlačový odbor rezortu.
Vlaky zdarma to zhoršia
„Tlak na rozpočet vyvíjajú najmä sociálne transfery. Vyšší počet dôchodcov a valorizácia dávok spôsobili, že výdavky Sociálnej poisťovne vzrástli v priebehu posledných piatich rokov o 1 miliardu eur. Situáciu ešte zhoršujú nesystémové opatrenia ako vianočné dôchodky či vlaky zadarmo. Všetky tieto opatrenia financuje vláda na dlh a zaplatia ich občania formou vyššieho daňového zaťaženia,“ uvádza Ján Dinga, analytik Iness.
