V sobotu večer ho po ľahkej mozgovej príhode prepustili z Fakultnej nemocnice v Trnave do domáceho liečenia. Teraz sa o neho stará prakticky celá rodina.
„Keď má niekto o vás starosť, je to príjemné,“ hovorí bývalý futbalový bombardér. „Cítil som sa dobre aj v nemocnici, ale doma je doma,“ pochvaľoval si po nedeľňajšom obede, ktorý strávil v rodinnom kruhu. „Mám tu oboch synov, Stanka i Jožka, na zajtra sa mi ohlásili aj brat so švagrinou z Vrbového.“ Jozef Adamec počas celého života vedel na seba upútať pozornosť a zabávať ľudí. Aj teraz sa z pozornosti teší, hoci je menej príjemná.
„Človek sa teší z dobrej partie, najmä vtedy, keď nie je na nikoho odkázaný,“ tvrdí. Všetko však nasvedčuje tomu, že je z najhoršieho vonku. „Zatiaľ posedávam a prechádzam sa po kuchynke, na lekársku kontrolu pôjdem budúci piatok,“ hovorí rekonvalescent. Jozef Adamec presne opísal, ako sa ocitol v nemocnici.
„Sedel som s kamarátmi a začala ma pobolievať hlava na čele nad obočím. Nahovorili ma, aby som s tým išiel k lekárovi, zmobilizovali aj majiteľa Spartaka Vladka Poóra i riaditeľa trnavskej nemocnice. V izbe som bol s chlapíkom, ktorého, chudáka, dobodal parožím jeleň, keď bol kŕmiť zvieratá v obore. Mal veľké bolesti,“ súcitil so spolupacientom. Tešil, sa že sa opäť dostane medzi svojich známych.
„Na futbal ešte nemyslím, ale s kamarátmi sa rád stretnem. Fajčenie a štrnganie pohárikov v mojej prítomnosti je však teraz zakázané,“ vyhlásil pacient.
