“EURO by sa mohlo konať v celej Európe,” povedal. “Premýšľame o tom. Povedal by som, že potrebujeme tak 12-13 miest. Možno 24, či 32.”
Svetový šampionát v Brazílií priniesol fanúšikom napokon neopodstatnené obavy: 12 miest roztrúsených po piatej najväčšej krajine na svete znamenalo, že medzi Manausom v centre Amazónie a kozmopilitným centrom juhu Porto Alegre bola vzdialenosť takmer 5 tisíc kilometrov. A trend pokračuje.
Ďalším hostiteľom kontinentálneho šampionátu bude Rusko, najväčšia krajina na svete. Našťastie, obrovské vzdialenosti budú eliminované sústredením hostiteľských miest do západnej časti krajiny, čo znamená približne 3,000 km medzi najvzdialenejším Kaliningradom a Yekaterinburgom.
Päť najväčších krajín sveta (USA, Kanada, Rusko, Čína, Brazília) obsadilo v prvých dvoch desaťročiach 21.storočia päť olympijských hier a dva svetové futbalové šampionáty.
Navyše, zvyšuje sa aj finančný a politický vklad. Kým Juhoafrické MS stáli okolo 3 miliard dolárov, v Brazílií vyčíslili sumu 12 miliard, Putin zvýšil stávky na 20 a kontroverzný Katar deklaruje investíciu až 200 miliard dolárov! Malé krajiny mimo Blízkeho východu nemajú teda príliš veľké šance presadiť sa a zažiť atmosféru veľkého turnaja. Príležitosťou sú šampionáty kontinentov a model spoluúčasti.
Zbytočná infraštruktúra
No ani ten sa v prípade menej futbalových krajín nezdá byť úplne najšťastnejším. Turnaj má svoju kvalitnú úroveň, no prejde niekoľko dní a dlho budovaná, drahá infraštruktúra sa stáva nepotrebnou. Stadion Miejski vo Wroclavi stál astronomických 170 miliónov eur a bol zaplnený štyri krát - tri krát v rámci EURA (všetky zápasy tam odohrala Česká republika) a raz pri zápase domáceho Slasku v Európskej lige proti Seville. Podľa oficiálnych štatistík Ekstraklasy zo sezóny 2013/2014 priemerná návštevnosť nedosahuje ani 25% kapacity štadióna. Aj v Európskej lige sa návštevnosť štadióna pohybovala okolo 60% a vypredať sa nepodarilo ani priateľský zápas proti Borussii Dortmund.
Ostatné dva poľské štadióny, ktoré sú pravidelne využívané ligovými klubmi, sú na tom o chlp lepšie. Lech Poznaň zaplní vďaka skvelým fanúšikom priemerne štadión do kapacity 50%, zachraňujúci sa Gdansk do 35%. V prípade, ak by Lechia Gdansk zostúpila do druhej ligy, mala by zrejme najkrajší druholigový štadión na svete, no vplyv na návštevnosť bude pravdepodobne kritický.
Štadióny v Rakúsku sú na tom napriek nižšej kapacite ešte oveľa horšie. Špeciálnym prípadom je 32-tisícový stánok v Klagenfurte, kde miestny futbalový klub hrá až tretiu najvyššiu súťaž. Ukrajina prežíva momentálne iné problémy a česť futbalových chrámov z posledných dvoch turnajov starého kontinentu zachraňuje len St.Jakob Park v Bazileji, kde si na štadión s kapacitou 41.000 divákov nájde cestu v priemere 28.000 fanúšikov.
Inak na tom nie sú ani podujatia vo svete. Soči chátra a pripomína mesto duchov ani nie rok od skončenia OH. Štadióny v Južnej Afrike sú všetko, len nie potrebné a čas ukáže, čo sa stane s futbalovými kolosmi v Brazílií. Informácie naznačujú, že ani ich budúcnosť nie je ružová.
Turecko 2020, čo sa stalo?
Európsky šampionát 2016 sa uskutoční vo Francúzsku. Miestna liga ide aj vďaka investíciam a príchodom veľkých mien hore, v roku 1998 sa tu uskutočnil svetový šampionát a v krajine nič potrebné nechýba. Francúzsko môže usporiadavať európske šampionáty doslova na počkanie. Otázka smerovala na EURO 2020, o ktoré sa nahlas prihlásilo Turecko. Všetko bolo pripravené, otázka hostiteľa sa zdala byť vyriešená.
Prezident UEFA Michel Platini vyjadril Turecku plnú podporu a miestni fanatici boli plní očakávaní. Futbalová infraštruktúra v Turecku má svoju kvalitu, futbal tam patrí medzi veľké vášne a preto sa rysoval veľmi pekný turnaj. Platiniho preferencie boli dokonca tak viditeľné, že ostatné krajiny stiahli svoje kandidatúry. Lenže..
Istanbul sa zároveň snažil aj o Olympijské hry v roku 2020. V čase finančných kríz boli dva megalomanské projekty v jednom roku pre krajinu ako Turecko príliš. Rozhodli sa sústrediť na OH.
Pre Istanbul zostane tento krok bolestivou spomienkou - EURO nebude a olympiádu si ukradlo Tokyo. Tak či onak, UEFA potrebovala nepríjemnú situáciu okamžite riešiť. Vtedy sa mocipáni vrátili k myšlienke Michela Platiniho a bolo rozhodnuté. EURO 2020 sa uskutoční v trinástich mestách z trinástich krajín!
Víťazi, porazení, spochybnení
Akokoľvek sa to možno na prvý pohľad nezdá, pravým víťazom tohoto rozhodnutia budú tí skutoční fanúšikovia, ktorí neváhajú podporiť svoj klub či reprezentáciu priamo na štadióne, či fanúšikovia, ktorí chcú zažiť atmosféru veľkého turnaja naživo. Tým, že každá z hostiteľských krajín ponúkne zo seba len to najlepšie, štadióny budú väčšie = lístky lacnejšie a pre miestnych v ktoromkoľvek z hostiteľských štátov to bude skvelá príležitosť, ako zažiť veľký futbal.
Infraštruktúra je už prakticky pripravená, rozhodnutím odpadáva nutnosť budovať obrovské hotelové kapacity, nové cesty či letiská. Práve hotely boli najväčším zlyhaním turnaja v Poľsku a na Ukrajine. Hoci lístky boli kompletne vypredané, štadióny zďaleka neboli plné. Ľudia, hoci aj so zakúpenými lístkami, odmietali pricestovať po tom, čo majitelia ubytovacích kapacít doslova zneužívali svoje postavenie horibilnými cenami. Skutočne, tento formát turnaja ušetrí všetkým obrovské množstvo peňazí.
Menšie a chudobnejšie krajiny ako napr. Azerbajdžan, Rumunsko či Maďarsko by nikdy nemali šancu hostiť záverečný turnaj. S multinárodným modelom je to inak a ich hlavné mestá sa môžu tešiť na veľký zážitok, v prípade Baku dokonca aj štvrťfinálový. Akákoľvek krajina tak dostáva nádej, že raz môže byť svedkom veľkej udalosti bez toho, aby pod povrchom našla obrovské zásoby ropy.
Samozrejme, vzdialenosť medzi jednotlivými mestami v rámci Európy sa v prípade EURA doslova násobí. Cesta medzi Londýnom a Baku je nepríliš odlišná od vzdialenosti, akú ponúkal brazílsky Manaus a Porto Alegre. V Brazílií sa tento strach ukázal ako neopodstatnený, pri cenách leteniek v rámci Európy to taktiež tak kriticky neznie a taký let naprieč Európou koniec koncov môže trvať oveľa kratšie, ako presun vlakom v rámci Ukrajiny. Mimochodom, vedeli ste že spiatočná letenka z Budapešti do Baku sa pohybuje v cenovej relácií od 50 - 60 eur?
Existuje však jeden faktor, ktorý týmto formátom zaniká. Tak, ako sme pri Majstrovstvách sveta obdivovali Japonskú, Africkú či Brazílsku kultúru, tak sme v menšom rozsahu spoznávali aj prírodu Rakúska či Švajčiarska a zvyky a obyčajne ľudí v Poľsku a na Ukrajine. Každá krajina dala turnaju svoju identitu, časť svojej osobitosti, čím dodávala celej udalosti špeciálne čaro. S európskym modelom sa síce budeme viac môcť sústrediť na futbal, no záverečné turnaje nikdy neboli len o tom.
Tak či onak, tento model má svoje prednosti a vyvíja silný tlak aj na iné federácie. Olympijské hry sú čoraz drahšou zábavkou a napr. v kandidatúre na OH 2022 zostali v dôsledku vysokých nákladov len traja kandidáti. Kým UEFA takto ušetrí obrovské množstvo peňazí,
Olympijský výbor nie že nechce ani počuť o spolukandidatúre dvoch štátov, dokonca odmieta aj kandidatúru viac ako len samotného mesta. A počet miest, schopných naplniť tieto požiadavky, sa drasticky znižuje.
Športové federácie stoja pred dilemou. Udeľovať mandáty bohatým krajinám čoraz častejšie alebo prijať globalizáciu sveta, v ktorej sa nachádzame a dať šancu aj takýmto modelom.
EURO 2020 môže byť veľkou inšpiráciou, ale aj varovaním. Nasledujúce roky budú pre organizáciu veľkých športových podujatí kľúčové.
Slovo záverom
Ako spieva Elán v piesni s názvom Dresy: “Nehas, čo nepáli.” EURO fungovalo a priniesť takúto drastickú zmenu nebolo výslovne potrebné. No na druhú stranu, tento formát prináša mnohé pozitíva a môže kompletne zmeniť ponímanie v organizácií obrovských podujatí.
V ekonomickej kríze je zodpovednosťou vyspelých štátov ukázať, ako možno znížovať náklady. Nechajme teda históriu históriou a dajme takémuto podujatiu šancu. V opačnom prípade sa totiž môže stať, že na EURO 2024 si budeme musieť zaletieť do Abu Dhabí.
Iba čas napokon ukáže, či to bolo správne rozhodnutie.
