Na chodbe ju čakal exmanžel, ktorý na ňu zaútočil nožom. Na zúriaceho Dušana († 58), ktorý sa neskôr zastrelil, dávala týraná žena trestné oznámenia a opakovane so synom kontaktovali políciu. Hoci k najhoršiemu, našťastie, nedošlo a žena krvavú drámu prežila, otvára sa otázka - naozaj jej kompetentní nemohli pomôcť?
„Ušla som hrobárovi z lopaty. Narodila som sa druhýkrát,“ opisuje Iveta brutálne napadnutie exmanželom na chodbe bytovky. Chytil ju za vlasy, otrieskal hlavu o schránky a bodal nožom so 14 cm čepeľou. „Už som cítila, ako slabnem, cítila som, ako zo mňa strieka krv do vetrovky. Pred očami sa mi objavila tvár môjho syna Milana,“ Iveta sa pri týchto slovách rozvzlykala. Predstava, že už nikdy ne- uvidí syna, v nej zmobilizovala pud sebazáchovy.
„V duchu som videla jeho tvár a... zacítila som ešte väčšiu bolesť z toho, že syna už neuvidím, že toto je už úplný koniec. Vtedy do mňa vošla taká zvláštna sila. Povedala som mu čo najpokojnejším hlasom, akým som v tom momente dokázala: ,Dušan, prečo zúriš tu... veď poď so mnou do bytu, tam sa môžeme porozprávať...‘“ Cítila, ako vtedy na chvíľu uvoľnil stisk vlasov a do tváre jej udychčaný zaručal: „Hej, ideme do bytu, tam ťa rozštvrtím, rozkrájam, zabijem... a seba odstrelím.“ V sekunde vytiahol kľúče od vchodových dverí, v bytovke nikto nechápe, odkiaľ ich vzal. Jednou rukou ju pridržiaval, druhou otvoril, a vtedy v zlomku sekundy ona vyrazila ako blesk.
„Dostala som takú silu do nôh, ako keby ma nadnášali. Viem, že zo mňa striekala krv, ale ja som to vôbec necítila. Utekala som hore schodmi pred ním a búchala som na každé dvere.“ Za Ivetou zostávali na schodoch krvavé stopy. Počuli to susedia a vtiahli ju do bytu, vraha od nej delili tri schody. „Strašne kričala, strašne...“ hovorí suseda Ľubica, ktorá ju ošetrovala, kým neprišla záchranka.
Policajtov preveria kolegovia
Syn Milan (33) je z drámy, ktorú prežila jeho mama, stále v šoku: „Zabil by ju, keby nebolo susedov. Pre nás sa skončilo šesť rokov utrpenia a teroru. Vyvolával, vypisoval SMS a sústavne sa mne aj mojej mame vyhrážal zabitím. Napísal napríklad: „Čas sa vám kráti obidvom.“ Chcel, aby sme sa báli a trpeli. Šesť rokov som každé ráno cestou do roboty pozeral, či niekto nestojí pri aute, aby mi ublížil. Bol to strašný stres... vlastne si ešte nedokážem teraz úplne uvedomiť, že sa to peklo skončilo. Mama je dobodaná, dorezaná, má bolesti... a mne sa uľaví, až keď uvidím, že je v poriadku.“
Rodina opakovane kontaktovala políciu. „Vždy nám vraveli, že kým sa nič nestane, nemôžu nič robiť. Výhražné správy im nestačili,“ tvrdí syn. Iveta s Milanom tiež podali trestné oznámenie ešte v júli v roku 2011, polícia však po dvoch týždňoch vyšetrovania zmietla prípad zo stola s tým, že páchateľ nie je nebezpečný a poslala spis na obvodný úrad na prejednanie priestupku.
Podľa informácií krajského policajného hovorcu v Žiline Radka Moravčíka postup mužov zákona v tomto prípade už preveruje policajné prezídium. „Hnevám sa. Mali ho vyšetriť, poslať na psychiatriu, vedeli, že môže byť ozbrojený!“ Iveta povedala, že sa na políciu už po čase prestali obracať, pretože jej podania odmietali. Prípadom sa však hlbšie nezaoberali. Rodina dokonca poukazuje na skutočnosť, že agresorovi posielali predvolania na adresu, kde už niekoľko rokov nebýva.
Čo robiť, ak polícia nekoná?
Slavomír Slávik, advokát
Odporúčam každej osobe, na ktorej sú čo len v náznakoch páchané takéto činy, aby čo najskôr podala trestné oznámenie jednému z orgánov činných v trestnom konaní, ktorým je buď policajt, alebo prokurátor. Dôležité pre úspešné začatie trestného stíhania proti konkrétnej osobe je aj to, aby poškodená osoba mala aspoň nejaké dôkazy o tom, že skutok sa stal.
V prípade, ak polícia začne trestné stíhanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, môže byť daná osoba stíhaná aj väzobne. V prípade, ak sa poškodenému zdá, že polícia vo veci nekoná vôbec, alebo nekoná plynulo, má právo podať žiadosť o preskúmanie postupu policajta, ktorý vykoná príslušný prokurátor.
Uvedený problém sa môže riešiť aj v rovine občianskoprávnej, keďže Občiansky zákonník ustanovuje, že z dôvodu fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu k manželovi môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť alebo vylúčiť užívacie právo druhého manžela k prenajatému bytu alebo k bytu, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Týrané ženy bez pomoci
2008
Muž († 56) vyskočil z kežmarského paneláka. Polícia našla v byte jeho mŕtvu manželku († 58), ktorá mala na krku bodnoreznú ranu. Stalo sa to iba mesiac po tom, ako sa muž vrátil z basy, kde bol na základe udania vlastnej manželky z týrania.
2009
Rodinná tragédia v Banskej Štiavnici bola podľa susedov vyvrcholením spolužitia Mariána a Vladimíry. Matka troch detí prežila jeho útok nožom iba vďaka šikovným rukám lekárom. Marián napadol privolanú hliadku a nakoniec sa k svojmu činu priznal.
2012
V bratislavskej Trnávke sa počas bieleho dňa odohrala obrovská tragédia. Zuzanu († 55) zastrelil jej exmanžel Milan († 57), ktorý po nej strieľal už v minulosti. Zuzana navyše v osudnom roku až trikrát prosila policajtov o pomoc. Milan sa zastrelil.
2013
Ďalšie nezhody exmanželov vyvrcholili pred dvoma rokmi, keď Roman na ulici podpálil Eriku, s ktorou mal jedno dieťa. Stalo sa tak napriek tomu, že žena sa na polícii sťažovala na fyzické násilie a o všetkom vedeli aj susedia. Akoby zázrakom útok prežila.
2014
Neuveriteľný strach prežívala manželka Ľubomíra z Ipeľského Predmostia (okres Veľký Krtíš). Podľa polície ju celých deväť rokov týral. Ťahal ju za vlasy, hádzal o stenu, pálil na nej cigarety. Nikto z blízkych jej nechcel pomôcť, až musela nabrať odvahu samotná manželka.
