Zdá sa, akoby Slovensko bolo mimo tohto diania. Sme však naozaj v závetrí? Ako žijú a čo si myslia moslimovia žijúci v našej krajine? A čo hovoria odborníci na bezpečnosť?
Hafez je mladý Sýrčan, na Slovensku žije už vyše piatich rokov a v Bratislave predáva kebab. Z teroristického útoku v Paríži je zhrozený. „Pochádzam z okolia prístavného mesta Latakia, kde je, našťastie, stále pokoj,“ prehodí. Veľkú časť Hafezovej vlasti totiž už niekoľko mesiacov terorizuje organizácia Islamský štát. Fotografovať sa však radšej nechce. V Bratislave fungujú desiatky prevádzok, ktoré ponúkajú orientálne pochúťky. Navštívili sme ich niekoľko a zakaždým sme dostali podobnú odpoveď. Fotenie radšej nie. „Pokiaľ chceme byť nezaujatí, zdržanlivý postoj moslimov zo Slovenska sa dá pochopiť. Sú v menšine, je v tom iste aj strach,“ myslí si bezpečnostný analytik Milan Žitný.
Urážlivé karikatúry
Abdulwahab Al-Sbenaty vyštudoval právo a venoval sa v minulosti advokátskej praxi. Jeho otec je pôvodom zo Sýrie, matka Slovenka a na Blízkom východe prežil 15 rokov. Nedávno sa zúčastnil na diskusii, ktorej účelom bolo poukázať na kultúrne spojitosti moslimov a kresťanov. „Moslimom sú najvzácnejšie dve veci, korán a osobnosť proroka Mohameda. A novinári z parížskeho týždenníka Charlie Hebdo prekročili hranicu únosnosti. Dá sa diskutovať, dá sa kritizovať, ich činy však už boli pre moslimov nanajvýš ponižujúce. Samozrejme, teroristický útok na redakciu odsudzujem, takto sa veci neriešia,“ hovorí Al-Sbenaty.
V Bratislave fungujú tri moslimské modlitebne, na Obchodnej ulici, v Ružinove a Petržalke. Čo sa deje za ich múrmi, sa však nedozvieme. Al-Sbenaty priznáva, že v týchto dňoch by moslimská komunita bola nerada, keby modlitebne navštívili novinári. Medzi slovenskými moslimami prevláda podľa právnika slovensko-arabského pôvodu istá letargia. Ich snaha o registráciu medzi cirkvi nevyšla, prezentovanie sa pred nemoslimskou verejnosťou často znevážia podobné udalosti, aké sa stali v Paríži. „Teroristom nahráva, že všade sa o nich hovorí ako o islamských. Keby sa poukázalo, že sú to iba teroristi, že sú to vrahovia, stratili by motiváciu a možno aj mnohých nasledovníkov,“ myslí si Al-Sbenaty.
Utečenci
Na Slovensku sa k moslimskému náboženstvu hlási približne 5 000 ľudí. Ich osudy sú rôzne, mnohí prišli pod Tatry ako študenti, iní sú obchodníci a časť týchto ľudí prinútil opustiť rodnú krajinu strach o život. Aj medzi obyvateľmi utečeneckého tábora v Rohovciach (okr. Dunajská Streda) prevládajú muži z moslimských krajín.„Bangladéš som opustil pred pár mesiacmi z dôvodu neustáleho nebezpečenstva a pouličných nepokojov,“ priznáva Abdur Rob (19). So svojím krajanom Uddinom (18), ktorého spoznal až na Slovensku, nám ukazujú malú modlitebňu. Na poludnie sa v nej klaňajú smerom k posvätnej Mekke. O náboženstve sa im však hovoriť nechce, rozhovor radšej obracajú k blížiacim sa majstrovstvám sveta v krikete, ktorý je v Bangladéši veľmi populárny.
„Istý čas som študoval medicínu, väčšina mojich kamarátov sú kresťania,“ tvrdí ďalší utečenec Azis zo somálskeho Mogadiša. Po siedmich rokoch sa chystá na návrat späť do východnej Afriky. Smutný osud si so sebou do Európy priniesol aj Hamza (30) z Ugandy. „Som homosexuál, moja rodina ma zavrhla. Priateľa mi zlynčovali susedia a mňa mučili. A polícia tých vrahov ani nevyšetrovala,“ opisuje mladý Afričan. Dodáva, že aj on je moslim, avšak ľudí nehodnotí podľa viery.
Smer Západ
Do Európy sa ilegálne dostanú iba tí majetnejší obyvatelia krajín tretieho sveta, poplatky prevádzačom sa môžu vyšplhať aj na 10 000 eur. V Rohovciach sa utečenci učia po slovensky, chodia na vychádzky, napr. Sýrčania už majú v Bratislave viacerých známych a v hlavnom meste existuje pomerne veľká komunita ľudí z tejto krajiny. „Veľká časť utečencov však nechce zostať na Slovensku, ich cieľom je západná Európa, kde sú lepšie pracovné ponuky. Mnohých prevádzači oklamali, povedali im, že sú v Nemecku a oni sa až od polície dozvedeli, že sa nachádzajú na Slovensku,“ hovorí vedúci tábora Peter Privitzer.
„Všetky osoby v tábore sú, samozrejme, monitorované, či neznamenajú pre slovenskú spoločnosť hrozbu. V minulosti bolo takéto riziko vyhodnotené iba v jedinom prípade Mustafu Labsiho, ktorého v Alžírsku odsúdili za terorizmus,“ vysvetľuje riaditeľ migračného úradu MV SR Bernard Priecel. Labsiho sme vyhostili v roku 2010.
Ľudia knihy
Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave hovorí, že islam hlása určitú toleranciu k náboženstvám, ktoré majú zjavné božie slovo, teda aj ku kresťanstvu. „Korán hovorí - niet donútenia v náboženstve. Moslimská tradícia toleruje tieto náboženstvá knihy, pretože v ich posvätnom texte je čiastočne obsiahnutá tá náboženská doktrína, ktorú podľa moslimov obsahuje v tej správnej podobe ich slovo božie Korán,“ vysvetľuje Kovács.
Podľa tohto religionistu v moslimskej komunite na Slovensku nie sú žiadne náznaky radikalizácie či extrémizmu. „Keďže je to malá komunita, je nepravdepodobné, že by sme v radoch Islamského štátu našli slovenského občana,“ dodáva Kovács.
Nemáme odborníkov
Aj bezpečnostný analytik Milan Žitný tvrdí, že moslimská spoločnosť je malá a rizika z ich strany sa zatiaľ netreba obávať. „Na druhej strane však nie sme pripravení pracovať s osobami z Blízkeho východu. Koľkých máme arabistov, prekladateľov? Keď raz kolegovia zadržali pri našej východnej hranici skupinu Číňanov, prekladateľa im robil kuchár,“ spomína Žitný. Podľa analytika je aj zle nastavený systém fungovania bezpečnostných zložiek. Často neexistuje kariérny postup, ľudia sa na pracovných pozíciách menia s nástupom novej vlády.
Najväčšie nebezpečenstvo všade na svete hrozí zo strany samotárov, jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. „Spomínam si však na jedného slovenského občana, ktorého zlanárili islamisti na svätý boj, džihád. Zľakol sa, a tak kontaktoval naše orgány. A tí ho doslova vysmiali. Neverili mu a vôbec túto správu neoverili,“ pokračuje Žitný.
Nárast netolerancie
Aj Slovenská informačná služba hodnotí moslimskú komunitu ako umiernenú, bez radikálnych prejavov. Podľa informácií Nového Času však polícia v týchto dňoch dôslednejšie monitoruje Sýrčanov, ktorí by mohli odísť na Blízky východ bojovať za Islamský štát. „Naša spravodajská služba upozorňuje na riziká teroristického ohrozenia zo strany tzv. osamelých vlkov, samoradikalizovaných fanatikov alebo džihádistických navrátilcov, ktorých činy a reakcie sú predvídateľné ťažko, a preto predstavujú pre bezpečnosť, demokraciu a stabilitu každého štátu vrátane partnerov združených v EÚ a NATO vážnu hrozbu,“ tvrdí hovorca SIS Branislav Zvara.
„Je zatiaľ príjemným prekvapením, že väčšina obyvateľstva západnej Európy sa po atentátoch v Paríži nedala strhnúť nenávisťou. Žiaľ, aj parížske udalosti pomôžu vzrastu populistických politických strán. Strán, ktoré budú šíriť netoleranciu a nedôveru. A to môže byť pre Európu nebezpečné,“ dodáva Žitný.
