Počasie nepôsobí len na ľudí! Citlivo ho vnímajú aj zvieratá.
Hoci sa už praví zimní spáči, ako sú svišť či syseľ, uložili na spánok, tí nepraví ako jazvec či medveď sa stále potulujú. Pravý i nepravý zimný spánok je autonómny proces, jeho začiatok i koniec si každý živočích navodzuje sám.
Skúsenosti s nepravými zimnými spáčmi, ako sú medvede, majú hlavne ľudia v podhorských obciach, napríklad v Tureckej pri Banskej Bystrici. „Medvede k nám chodia takmer až do domu. Kŕmia sa ovocím a ničia aj úle. Nemajú vôbec strach z ľudí a objavujú sa aj počas dna, nielen v noci. Je slabá zima, a preto ešte nezaliezli do svojich brlohov,“ povedal Milan z obce Turecká.
SVIŠŤ OBMEDZÍ AJ DÝCHANIE
Pravým zimným spánkom spia hlodavce a hmyzožravce, teda svišť vrchovský, chrček poľný, syseľ pasienkový, jež bledý a niektoré druhy netopierov. Ich zimný spánok vyvolávajú nedostatok potravy a periodické ochladenie. Fyziologické pochody týchto zvierat klesnú až na hranicu života, obmedzí sa dýchanie, tepová frekvencia a telesná teplota klesne na 3 až 4 °C. Pravý spáč vyzerá ako bez života, nie je pri vedomí. Keby sme ho vybrali z brloha, nebude javiť známky života.
MEDVEĎ REAGUJE AJ V SPÁNKU
Šelmy, teda medveď hnedý a jazvec lesný, spia nepravým zimným spánkom. To znamená, že v brlohoch si nevytvárajú zásoby potravy a energiu majú uloženú vo forme tuku, ktorý spaľujú v spánku. Na jeseň si medvede vytvárajú tukové zásoby, za potravou aj migrujú. V tomto období skonzumujú denne 10 až 25 kg potravy. Medveď hnedý má počas spánku teplotu 31,7 °C. Aktívny je aj cez deň. Nepraví spáči sa môžu zo spánku kedykoľvek prebudiť. Túto zimu medvede ešte nespia a často chodia k ľudským obydliam, kde robia škody.
