Tento rok bol pravdepodobne najteplejším v histórii meteorologických pozorovaní na území Európy. Priemerná ročná teplota vzduchu v Európe bude v tomto roku o 0,3 stupňa Celzia vyššia, ako to bolo v doteraz najteplejšom roku 2007.
"Správa vychádza z priamych pozorovaní meteorologických staníc, reanalýz a predpovedí počasia na zvyšnú časť roka," vysvetľuje Hana Kapolková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Väčšina obyvateľov hlavne strednej, východnej a severnej Európy zažívala v tomto roku nadpriemerne teplé počasie vzhľadom na roky 1981 až 2010. Podľa odhadov WMO dokonca 19 z 38 štátov môže vyhodnotiť rok 2014 ako najteplejší v histórii na ich území.
"Príčinou je nadpriemerne teplá zima na prelome rokov 2013 až 2014, ktorá plynulo prešla do jari s nadpriemernou teplotou vzduchu, obzvlášť vo východnej časti Európy," vysvetľuje Kapolková. Leto bolo síce teplotne normálne, dokonca v niektorých častiach južnej Európy mierne podnormálne, avšak stále podľa WMO patrilo medzi 11 najteplejších liet od roku 1950. "Jeseň však už bola opäť, predovšetkým v západnej časti Európy, nadpriemerne teplá oproti dlhodobému priemeru rokov 1981 až 2010," uvádza Kapolková.
Napriek tomu, že tento rok bude pravdepodobne historicky najteplejším rokom, počet letných dní, keď priemerná denná teplota vzduchu je 25 stupňov Celzia a viac, bol priemerný v porovnaním s dlhodobým priemerom 1981 – 2010. Veľká časť južnej Európy, s výnimkou územia Španielska, dokonca zaznamenala podpriemerný počet letných dní, čo súviselo s priemerne teplým letom.
"Z ostatných klimatických prvkov bola zaujímavá dĺžka trvania slnečného svitu, ktorej ročná suma bola v tomto roku nadnormálna, predovšetkým na severovýchode Európy," uvádza Kapolková. Naopak, oblasť Balkánskeho polostrova a juhozápadnej Európy zaznamenala podpriemernú dĺžku trvania slnečného svitu.
