Ruský prezident Putin ale nepovedal, či sú za ekonomickými dopadmi západné sankcie. Dodal, že centrálna banka už spravila adekvátne opatrenia a že Rusko má dostatočné devízové zásoby, ktoré však bude využívať rozumne.
Šéf Kremľu zdôraznil, že sú už vypracované plány, ktoré na konkrétne hospodárske problémy reagujú. Hospodárstvo krajiny sa vraj problémom prispôsobí a ekonomika začne znova rásť. Za dôležité teraz považuje to, aby centrálna banka pokračovala v zvyšovaní hodnoty rubľa. Pripomenul okrem iného, že ústredný finančný ústav krajiny kvôli tomu zvýšil úrokové sadzby na 17 percent. V tejto súvislosti dodal, že takto vysoké sadzby nebudú v platnosti počas celej krízy.
Razantný pokles hodnoty rubľa v tomto týždni oživuje spomienky na menovú krízu v roku 1998. Rok pred Putinovým nástupom k moci vtedy pád rubľa viedol k uzatváraniu bánk a strate úspor obyvateľstva. Za terajšími problémami okrem iného stoja klesajúce ceny ropy, čo Putin taktiež zmienil.
Vinu za konflikt hádže na Ukrajinu
Putin vinu za konflikt na východe Ukrajiny opäť prisúdil Kyjevu, kde sa prozápadný režim dostal k moci „štátnym prevratom“ a potom sa spor s východnou Ukrajinou snažil riešiť najprv násilím a teraz hospodárskou blokádou. To podľa prezidenta Putina k výsledku nepovedie, dúfa však, že sa situáciu podarí „čo najskôr“ vyriešiť politickými prostriedkami a dialógom. „Počúvame mnoho bojovných vyhlásení, veríme ale, že ukrajinský prezident Petro Porošenko je naladený na mierové riešenia,“ povedal šéf Kremľa.
Prezident dostal od novinárov aj otázku, koľko ruských vojakov a ruských zbraní poslal na Ukrajinu, koľko ich tam padlo a čo povie pozostalým. „U nás v Rusku za všetko zodpovedá prezident, tak ako v skoro každej prezidentskej republike. A za osud vojakov zodpovedá vrchný veliteľ. U nás je to ten istý človek. Všetci ľudia, ktorí na výzvu srdca plnia svoju povinnosť, dobrovoľne sa zúčastňujú bojových akcií, a to aj na juhovýchode Ukrajiny, nemožno považovať za žoldnierov, pretože za to neberú peniaze,“ povedal Putin.
Rastie nový múr
Podľa Putina na hraniciach medzi Západom a Ruskom opäť rastie múr. Dodal, že po páde železnej opony dostala Moskva sľub, že sa NATO nebude ďalej rozširovať, ktorý nebol dodržaný.
Rusko opakovane rozširovanie Severoatlantickej hranice pri svojich hraniciach kritizuje ako hrozbu pre bezpečnosť krajiny i pre medzinárodnú rovnováhu síl. Rusko podľa šéfa Kremľu stojí o spoluprácu a o vytvorenie spoločného priestoru. Na tieto výzvy vraj ale západní partneri doteraz nereagujú.
